SVÄTÝ ANTON. V rómskej osade vo Svätom Antone chcú postaviť Domy nádeje, ktoré poskytnú dôstojnejšie bývanie jej obyvateľom.
Mesačný nájom do 35 eur
„Snažíme sa kráčať v šľapajach biskupa Michala Buzalku, nášho slávneho rodáka, ktorý sa staral o tých najbiednejších,“ povedal Ondrej Binder z občianskeho združenia Ranč Nádej, ktoré s týmto zámerom prišlo.
„Chceme pomôcť sociálne slabším rodinám, nemusia byť len rómske,“ podotkol. Žiadosť o bývanie v Domoch nádeje, teda priamo v osade, si podľa jeho slov podali aj dve biele rodiny.
„Dáme im priestor, aby si tie domčeky mohli realizovať sami. To, že ich postavíme spoločne s nimi, v nich môže vzbudiť hrdosť, že pre svoje deti niečo urobili. Tie si zase budú vážiť, že ich otec postavil dom a môžu vyrastať v lepšom, krajšom prostredí ako teraz, medzi potkanmi,“ myslí si. Je presvedčený, že podmienky, aké im ich rodičia vytvoria, budú chcieť takisto neskôr dopriať svojim potomkom.
„My domy postavíme, obec ich od nás neskôr odkúpi. Od Štátneho fondu rozvoja a bývania na to dostane 25-percentnú pôžičku. Z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja získa dotáciu vo výške 75 percent,“ vysvetlil Binder.
„Dvojdom, v ktorom vzniknú štyri byty, každý s rozlohou 45 štvorcových metrov, vychádza na 22-tisíc eur. Mesačné nájomné tam bude stáť maximálne do 35 eur, čo je v dnešnej dobe naozaj len symbolická suma.“
Tvrdí, že ide o nízkoenergetické domy, v ktorých celý byt, teda dve izby s kuchyňou a obývačkou, vykúria jediným šporákom. Momentálne však stavba stojí.
„Zastavila nás zima. Znovu začneme po Veľkej noci, dokončiť to chceme ešte tento rok,“ povedal s tým, že v budúcnosti by chceli s podobnými stavbami pokračovať v rámci celého Slovenska.
Osada vo Svätom Antone. Žije v nej do päťdesiat Rómov. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Nasťahovať sa môžu len domáci
Momentálne žije vo Svätom Antone asi päťdesiat Rómov.
„Pred desiatkami rokov mali v našej dedine domy porovnateľné s našimi a veľmi dobre sme s nimi vychádzali,“ hovorí starosta obce Jozef Baranyai.
„Doba sa však zmenila, prišli sem Rómovia z iných častí Slovenska. Sú agresívni, kradnú, utláčajú pôvodných obyvateľov osady. Podporujem preto myšlienku vytvoriť im zázemie a pravidlá,“ pokračoval. „V súčasnosti tu vzniká komunitné centrum, ktoré by im malo pomôcť osvojiť si rôzne návyky, najmä hygienické. Matky sa musia naučiť svoje deti pravidelne posielať do školy,“ pripomenul.
Starosta nepripúšťa, že Domy nádeje by do Svätého Antona mohli prilákať ďalších Rómov z iných miest a obcí.
„Bývať tam budú výlučne naši obyvatelia, stavia sa to pre nich,“ tvrdí. V osade už zrušili všetky čierne stavby. „Zbúrali sme päť domov, ktoré predtým slúžili ako hospodárske budovy pre zvieratá,“ dodal.
Zmenu by doprial aj ostatným
V osade, hneď vedľa skromných obydlí, sú základy nového dvojdomu.
„Teší ma, že to tu chcú postaviť, ale je otázne, či to dokončia,“ hovorí Terézia Kandráčová. „Začali s tým vlani v októbri, potom prišla prestávka a odvtedy to stojí.“
Medzitým sa do debaty zapojila aj jej príbuzná Margita Kandráčová.
„Sú tu ľudia, ktorí tu ani nie sú prihlásení. Ako je to možné?“ kričala. Keď jej vysvetlíme, že byty pridelia len domácim, trochu sa upokojí. „Ale čo z toho, keď je to malé? Veď môj syn má sedem detí. To majú spať na zemi?“ neodpustí si ďalšiu hlučnú poznámku.
Roman Kandráč je rád, že jeden z bytov chcú prideliť jeho rodine. „Momentálne žijeme bez vody, deviati spávame v dvoch maličkých miestnostiach. Záchod, teda latrínu, máme vonku,“ opísal neutešenú situáciu. Dodal, že zmenu k lepšiemu by doprial aj svojim spoluosadníkom.
Roman Kandráč. Otec siedmich detí je rád, že jeden z bytov chcú prideliť jeho rodine. FOTO: IVA ZIGOVÁ
