KREMNICA. Aj v baníckych rodinách mávali na Veľkú noc svoje zvyky. Samozrejme, nechýbalo špeciálne menu.
S mäsom chodili k pekárovi
Na Kvetnú nedeľu v katolíckom kostole posväcovali vŕbové konáriky, ktoré začínali pučať a bahniatka, nazývané majecky. Gazdiná ich umiestnila v domácnosti a zastoknuté v príbytku baníka, pod hradou, zostali počas celého roka. Mali liečivú moc, chránili dom pred búrkou a bleskom, zároveň zabezpečovali dobrú úrodu.
Na Zelený štvrtok pripravovali baníci cesnakovú, alebo žihľavovú polievku a špenátový či šťaveľový prívarok. Tí chudobnejší jedávali chlieb s medvedím cesnakom.
„V tento deň sa na takzvaných Hutách vždy konal trh, kde predávali mladučké jahňatá, kozičky, prasiatka. Tam si ich chodievali kupovať aj baníci. Po domácej úprave ich piekli doma, alebo s ochuteným, pripraveným, jahniatkom v pekáči posielali svoje deti na Bielu sobotu k pekárovi. Toto mäso potom konzumovali počas veľkonočných dní,“ hovorí Daniela Bednářová, ktorá vlani publikovala knihu V kuchyni kremnického baníka.
Veľký piatok sa vyznačoval tichom a pokojom. „Platil prísny zákaz orania, siatia, kopania, nič sa nemohlo robiť. Prísny pôst dodržiavali najmä evanjelici, pričom celý deň nič nejedli, v niektorých rodinách len suchý chlieb a pohár vody,“ povedala.
Počas Bielej soboty sa už ľudia pripravovali na vyvrcholenie sviatkov. Ráno, keď išla gazdiná založiť oheň v peci, vybrala niekoľko chladných uhlíkov z predošlého dňa a zaniesla ich na povalu. „Aby bol dom celý rok uchránený pred požiarmi,“ podotkla.
„Potom nachystali všetky pokrmy, aj spomínanú jahňacinu či iné mäso kúpené na trhu alebo z vlastného chovu. Jedlá, ktoré gazdiné v kuchyni pripravili, nesmel nikto ochutnávať. Konzumovať sa mohli až na druhý deň, takže to, či sa vydarili a ako chutia zistili až v nedeľu. Na Bielu sobotu inak jedávali len kyslú polievku s vajcom, šúľance alebo opekance s makom, prípadne s bryndzou či mletými orechmi,“ vysvetlila.
V baníckej kuchyni. Na takýchto peciach pripravovali gazdiné chutné pokrmy. FOTO: ARCHÍV DB
Vajíčka varili s cviklou
Jedlá, ktoré tak usilovne pripravovali, si mohli vychutnať na Veľkonočnú nedeľu.
„Ráno, keď išli na omšu, zobrali tieto pokrmy do kostola, kde ich svätili. Po obrade ich doniesli domov, vyložili na stôl zdobený bielym škrobeným obrusom a po modlitbe a ochutnávke najstarším mužským členom rodiny nastala hostina.“
Špeciálne nápoje baníci nekonzumovali. „Pili len domáce vína a pálenku.“
Omrvinky, ktoré zostali na stole z posvätených jedál, pozbierala gazdiná do dlane a zaniesla ich do komory. Tam ich rozsypala alebo uložila na poličku, aby zostala komora stále plná.
„Veľkonočný pondelok chodili mládenci oblievať vodou a šibať. Na stoloch mali pre nich prichystané vajíčka, ktorých výzdoba ale nebola nejaká špeciálna. Varili ich s cibuľovými šupkami, niektoré gazdiné zvykli pridať aj cviklu. Takto nabrali červenú farbu.“
Každý kúpač dostal stužku na korbáč, nejakú sladkosť a starší aj za pohárik pálenky. Najpyšnejší bol mládenec, ktorý mal na korbáči najviac stužiek, čo svedčilo o tom, že vyšibal najviac dievčat.
