BANSKÁ BELÁ. Manželom Dlubačovcom, pripútaným na invalidný vozík, pridelila obec bezbariérový nájomný byt. Nedávno sa do neho nasťahovali.
Odkázaní na pomoc druhých
Slavomír (39) a Karolína (42) predtým bývali aj s deťmi v starom dome. Kým boli zdraví, údržbu okolo neho zvládali bez ťažkostí. Tie prišli potom ako mala Karolína krvácanie do mozgu. Lekári jej život zachránili, no dodnes dobre nevidí, nedokáže sama chodiť a problémy má aj s komunikáciou.
Jej manžel utrpel vážny úraz o pár mesiacov po jej mozgovej príhode. Pri opilovaní stromov lezeckou technikou spadol z desaťmetrovej výšky na betónové schody. Dolámal si rebrá, prepichlo mu pľúca a poškodila sa mu miecha. „Je zázrak, že som vôbec prežil,“ podotkol.
Obidvaja sú odkázaní na invalidný vozík a starostlivosť Slavomírovej matky, ktorá má pod palcom aj chod ich domácnosti.
Konečne im je teplo
Do nového nájomného bytu sa presídlili pred pár týždňami, pričom za najväčšie pozitívum tejto zmeny označili teplo.
„Nemusíme si sami kúriť a chystať drevo. Už sme ho nestíhali kupovať. Teraz je to oveľa pohodlnejšie,“ povedal Slavomír. Na druhej strane tvrdí, že byt je oproti ich starému domu malý.
„Je síce trojizbový, ale pre pohyb dvoch vozíčkarov pritesný,“ vysvetlil. Starosť mu robí aj výška nájomného.
„Mesačne nás vyjde na 155 eur plus elektrina, voda. Neviem ako to z našich invalidných dôchodkov utiahneme.“
Najväčšiu radosť majú z nového bytu ich dvaja synovia. „Máme peknú, vlastnú, izbu. A je tu príjemne teplo,“ podotkol jeden z nich.
„Pre mňa je to tu ale nutné zlo. V rodinnom dome by som bol šťastnejší,“ prekvapil týmito slovami otec rodiny, pričom jeho manželka mu pritakala.
Psa zrejme utratia
Zo starého domu ešte stále sťahujú svoje veci. Doteraz v ňom zostala aj ich vlčiačica Nika.
„V podstate je členkou rodiny. Je nám ale veľmi ľúto, že ju zrejme budeme musieť dať utratiť. Nemá sa jej kto ujať a sem, do bytu, si ju zobrať nemôžeme,“ pokračoval. „Celé mesiace zháňame niekoho, kto by ju prichýlil, no bez úspechu. Starého psa nikto nechce, už má jedenásť rokov,“ vysvetlil.
Napriek všetkému priznáva, že nového bytu sa už nevedeli dočkať.
„Jasné, že poskytuje lepšie bývanie ako starý dom. Tam by sme už nemohli bývať, bol zavlhnutý a pomaly sa rozpadal. Okrem toho, v tejto časti dediny je všetko dostupnejšie a deti tu majú kamarátov,“ dodal.
