Práca aktivistov, ktorí viedli v banskoštiavnickej časti Šobov neoficiálne komunitné centrum, bude podľa skúsených pedagógov chýbať. Mesto zatiaľ alternatívu neponúklo.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Občianske združenie Šukar dživipen (Pekný život), ktoré v uplynulých rokoch budovalo na banskoštiavnickom sídlisku Šobov obývanom najmä Rómami, komunitné centrum, už v lokalite nepôsobí. Aktivisti, ktorí sa venovali najmä deťom v predškolskom a školskom veku, sa z okrajovej mestskej časti stiahli.
Menili deti aj dospelých
Manželia Mária a Jaroslav Koledovci sa k svojmu odchodu zo sídliska, ku ktorému došlo zhruba pred rokom, vyjadrovať nechcú, naznačili však, že ich zo Šobova vytlačili úžerníci.
Oficiálny štatút komunitného centra síce nikdy nemalo, činnosť občianskeho združenia Šukar dživipen však v mnohých ohľadoch jeho poslanie napĺňala.
„V Šobove išlo najmä o malé deti. Tým, že sa im Koledovci venovali, zvyšovali ich šancu neskončiť v špeciálnej škole, čo je stigma na celý život. Činnosťou centra vznikol aj istý tlak na rodičov, ktorí sa o svoje deti začali viac starať,“ povedal Marek Kapusta, niekdajší projektový manažér mesta a miestny podnikateľ, ktorý s Koledovcami spolupracoval od začiatku.
Centrum však podľa Kapustu malo význam aj pre zvyšok komunity. „Aj keď ambícia zmeniť život dospelých nebola veľká, každému, kto prechádzal okolo, bolo jasné, že tam bol väčší poriadok, bolo zjavné, že sa ľudia začali o svoje okolie aspoň trochu starať. Vzniklo tam jednoduché detské ihrisko, záhradka s kvetmi, ľudia si v bytovkách vymaľovali,“ spomenul niektoré z úspechov.
Za problém považuje, že na mieste sa už rok nič nedeje. „Všetko sa postupne vracia do starých koľají a mesto, ktorému priestory patria, nekoná. Bez systematickej práce je to pritom časovaná bomba,“ myslí si. Spoločne s Koledovcami chce preto v začatých aktivitách pokračovať. Aktuálne hľadajú vhodné miesto, tentokrát ale mimo sídliska.
Para na festivale Spolu Šobov 2010. FOTO: MIRO HOLÝ
Pedagógovia: Odviedli kus práce
Význam vo fungovaní centra videli aj banskoštiavnickí pedagógovia. „Aj keď po odbornej, pedagogickej, stránke predškolská príprava týchto detí nespĺňala všetky kritériá, ľudia z komunitného centra odviedli v Šobove kus práce. Určite sa to odrazilo v oblastiach budovania hygienických a iných návykov detí, ich socializácie a v rozvoji ich voľnočasových aktivít,“ povedala riaditeľka Špeciálnej základnej školy v Banskej Štiavnici Beata Rafajová.
Nevie posúdiť, či sa to prejavilo aj v školských úspechoch tamojších detí. „Ku nám sa žiaci dostávajú väčšinou až v druhom, treťom ročníku, keď nezvládajú klasickú školskú dochádzku, na túto otázku by mali odpovedať skôr učitelia bežných škôl,“ povedala, no dodala, že v súčasnosti tvoria asi štyridsať percent žiakov špeciálky deti zo Šobova.
Pozitívny význam videl v práci komunitného centra riaditeľ Cirkevnej základnej školy sv. Františka Assiského v Banskej Štiavnici Karol Palášthy. „Keď fungovalo, registrovali sme dve skupiny detí zo Šobova. Tie, ktoré mali veľmi dobré výsledky a boli úspešné a tie, ktoré mali problém s dochádzkou a nedarilo sa im. Tento rozdiel pripisujem práve práci centra,“ povedal.
Tvrdí, že po tak krátkom čase od odchodu aktivistov nemôže posúdiť, či sa situácia v cirkevnej škole v tomto smere zhoršila, obáva sa však nasledujúceho obdobia. „Do budúcna to bude určite chýbať. Ak sa v Šobove nebude systematicky pracovať s deťmi v predškolskom veku, obávam sa problémov. Ak sa to zanedbá, nebude to znamenať len zhoršenie výsledkov týchto detí, ale v kombinácii s chudobou tamojších rodín aj hrozbu drobnej kriminality,“ myslí si.
Dúfa, že mesto príde s alternatívou čo najskôr.
Obaja riaditelia škôl sa zhodujú, že dôležitá je prítomnosť takejto činnosti priamo tam, kde deti žijú, teda na sídlisku Šobov.
Radnica chce vlastné centrum
Banskoštiavnická radnica tvrdí, že v Šobove nikdy nefungovalo oficiálne komunitné centrum, ale takzvaný rómsky klub, ktorý svoju činnosť ukončil práve odchodom Koledovcov.
„Ak má niekto podozrenie na úžeru, mal dať podnet orgánom činným v trestnom konaní,“ zareagoval na možný dôvod jeho konca viceprimátor Dušan Lukačko (NEKA).
Avizuje, že na mieste chce mesto zriadiť vlastné komunitné centrum. „Jeho poslaním bude snaha samosprávy prostredníctvom poskytovania sociálnych a komunitných služieb prispieť k sociálnemu začleňovaniu osôb s rizikom vylúčenia na individuálnej aj na miestnej úrovni. Status centra bude potrebné zadefinovať zriaďovacou listinou,“ napísal vo vyjadrení.
Budúce centrum by malo podľa predstáv magistrátu spolupracovať na riešení problémov ľudí zo Šobova a na ich vzdelávaní s oddeleniami mestského úradu, školským úradom, sociálnym pracovníkom, mestskou políciou a mestskou eseročkou Bytová správa.
Kedy konkrétne by malo centrum začať v Šobove pôsobiť, mesto zatiaľ nevie. V súčasnoti podľa Lukačka pripravuje jeho štatút a hľadá zdroje na jeho fungovanie „Jeho činnosť by sme však chceli zabezpečiť ešte tento rok,“ dodal.
Svätý Anton: Pre aktivity v osade kúpili dom
Komunitné centrum pre tamojších osadníkov vzniká aktuálne v obci Svätý Anton.
SVÄTÝ ANTON. Komunitné centrum začínajú budovať v susedstve Banskej Štiavnice, vo Svätom Antone. Obec v miestnej osade, kde žije asi päťdesiat ľudí, kúpila starší dom, ktorý plánuje obnoviť.
Mali by v ňom vzniknúť centrum osobnej hygieny, keďže v osade chýba tečúca voda, klubová miestnosť aj kuchynka.
Zo začarovaného kruhu
„Chceme sa zameriavať na všetky vekové skupiny. Deti v predškolskom veku budeme pripravovať na prvý ročník základnej školy, školákov budeme viesť, aby si robili domáce úlohy a venovali sa voľnočasovým aktivitám, krúžkom, možno práci s počítačom,“ hovorí o plánoch Andrej Didi, ktorého korene tiež siahajú do svätoantonskej osady.
Deti by sa tak mali dostať zo začarovaného kruhu zlej hygieny, vymeškávania hodín, prepadávania a vyčleňovania na okraj školského kolektívu.
V jednom z domov v osade vo Svätom Antone má vzniknúť komunitné centrum. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Práca aj remeslá
Čas by však v centre mali tráviť aj dospelí. „Napríklad matky, aby sa naučili postarať o dieťa, o domácnosť, aby postupne dokázali lepšie hospodáriť s peniazmi. Chceme, aby prevzali zodpovednosť za svoje životy a životy svojich detí. Aby sa starali o svoje zdravie a nemali zlú mienku o vzdelávaní, ako je to dnes, a pochopili jeho potrebu pre rozšírenie svojich šancí,“ charakterizuje súčasné problémy osadníkov Andrej Didi.
Mužov z osady už v obci zapojili do aktivačných prác, plánujú aj rekvalifikačné kurzy.
„Už teraz napríklad muži pracujú v lese. Časom snáď dospelých privedieme aj k tradičným rómskym remeslám, ako kováčstvo, košikárstvo či tkanie.“
Zriadenie komunitného centra, kde by ako rómski asistenti pôsobili vybraní ľudia z osady, bude podľa Didiho plusom nielen pre osadníkov, ale aj pre zvyšok dediny.
„Doposiaľ sa s nimi nepracovalo a problém stále len narastal, o nejaký čas by sa nedal zvládnuť,“ myslí si.
Rómov z osady nechce meniť, postupne ich presviedča. „Snažím sa vybudovať si u nich dôveru,“ objasňuje.
(iva)
