NOVÁ BAŇA. Mestské katakomby v Novej Bani sú zahalené rúškom tajomstva. Nachádzajú sa pod historickým centrom, no presne zmapované nie sú.
Od radnice až ku kostolu
„Predpokladáme, že podzemnými chodbami boli pospájané významnejšie budovy. Vieme, že sú napríklad pod historickou radnicou a vedú smerom ku kostolu,“ hovorí Katarína Konečná, riaditeľka Pohronského múzea v Novej Bani.
„V nepokojných, nebezpečných obdobiach zrejme slúžili ako únikové cesty. Takisto aj ako priechod do banského systému,“ povedala. „Tým, že v 50-tych a 80-tych rokoch minulého storočia sa na námestí robila nová výstavba, staré pivnice patriace k meštianskym domom zanikli. Dá sa ale predpokladať, že niektoré boli s podzemnými chodbami pospájané ako únikové východy. V stredovekých mestách to tak bývalo,“ podotkla.
„Zachované sú určité časti na uliciach Osvety, Bernolákova, Andreja Kmeťa. Tam bola v rámci nedávnej revitalizácie centra zachytená klenba katakomb.“
Pod mestom, v hĺbke zhruba do 40 metrov, vedie podľa jej slov dedičná štôlňa, ktorá z banského systému odvádzala vody.
„Mestské katakomby s ňou boli prepojené úpadnicami a schodišťami. V písomných prameňoch sa spomína, že do bani sa dalo dostať aj z pivníc budovy radnice. Predpokladáme teda, že cesta tam viedla práve cez katakomby.“
Povesť hovorí o spojení s opátstvom
O novobanských podzemných chodbách sa toho veľa nevie, no kolovalo o nich množstvo povestí.
„Rozprávali tiež o tom, že mesto bolo nimi spojené s Hronským Beňadikom, pričom sa tam dalo prejsť aj na koči. V minulosti však vzťahy medzi Beňadickým opátstvom a Novou Baňou, ktorá bola postavená na opátskych majetkoch, neboli ideálne. Mali medzi sebou množstvo súdnych sporov, takže nepredpokladáme, že by sa spájali takouto chodbou,“ vysvetlila.
Mestské katakomby nie sú presne datované, nikdy sa tam nerobil archeologický výskum.
„Na mnohých miestach sú zavalené a prerušené neskoršími inžinierskymi sieťami, takže nedá sa do nich všade dostať. A v priestoroch, ktoré sú dostupné, sa podľa mojich informácií nenašiel žiadny datovateľný materiál. Pravdepodobne sú však stredoveké, alebo novoveké v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v 16. a 17. storočí.“
Branislav Medveď nemal problém prejsť aj týmto "tunelom". FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Ručne kresané priestory
V súčasnosti mestské katakomby prístupné nie sú. Dve väčšie miestnosti a úzke chodby, ktoré sa zachovali pod kinom Vatra, nám ale ukázal Branislav Medveď z občianskeho združenia Nová Baňa, ktoré sa zaoberá banskými dielami.
Do záhadných priestorov sme s ním vošli cez kotolňu kina, malým otvorom vysekaným v stene. Väčšina chodieb je zasypaná a zaplavená. Našu prehliadku sprevádzal žblnkot vody, svietili sme si čelovkami.
„Keď sa kino stavalo, kvôli potkanom to tu zamurovali. Tento otvor vybúrali pred ôsmimi rokmi,“ vysvetlil.
„Vstupy do mestských katakomb sú len odtiaľto a z farskej pivnice. Tam je to ale kvôli potkanom takisto zamurované,“ podotkol.
„Tento priestor je ručne kresaný z namletej horniny, vo vstupnej miestnosti je niečo domurovávané. Keby ste ale zišli touto chodbou dole, videli by ste krásnu ručnú prácu,“ ukázal na úzky „tunel“ smerujúci do neznáma. Po našich váhavých reakciách navrhol, že tam pôjde sám a fotoaparátom urobí pár záberov. Pri pohľade na neho, ako sa doslova plaziac dostáva k cieľu, sme mu boli naozaj vďační.
„Pravdepodobne to kedysi bolo spojené s neďalekou vinárňou a pivárňou, čo je cez cestu. Momentálne sa nachádzame niekde pod ňou,“ povedal. Zároveň dodal, že renovácia katakomb by stála obrovské peniaze, ktoré bez určitého výsledku nikto nikomu nedá.
Náš sprievodca nám urobil takýto záber. FOTO: BRANISLAV MEDVEĎ
