BREHY. Viac ako stovka vodákov z celého Slovenska sa stretla v Brehoch pri odomykaní Hrona.
V rieke spal celú zimu
Kľúč od Hrona odovzdal nadšencom vodnej turistiky vodník Čochtan, pod ktorého prestrojením sa skrýval Novobančan Martin Mikuška z občianskeho združenia Lodenica pod orechmi. Túto rozprávkovú bytosť vraj stvárňuje už asi dvadsať rokov.
„Celú zimu som spal v Hrone a teraz ma zavolali, aby som im dal veľký drevený kľúč, ktorým ho otvoria. Tým, že ho odomknú, budú môcť celé leto, až do jesene, túto rieku splavovať,“ povedal.
Po tomto akte si s ním všetci zaspievali vodácku hymnu. Následne sa ich Čochtan začal vypytovať, aké majú počas sezóny plány.
„Splavím štyri rieky v Nórsku,“ zaznelo z davu. „Určite nevynecháme Dunajec,“ ozval sa ďalší hlas.
Vodník pútal svojím výzorom najmä pozornosť detí. Hoci na niektoré pôsobil možno trochu strašidelne, keď začal rozdávať cukríky, prekonali všetky obavy a húfne ho obklopili.
Vodník Čochtan. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Meškajúcu posádku prevrátil
Všetci vodáci sa po odomknutí Hrona vyviezli aj so svojimi člnmi do Revištského Podzámčia, odkiaľ sa spustili späť do Brehov. Tam ich čakalo spoločné posedenie pri guláši.
Na jeseň, koncom októbra, začiatkom novembra, Hron opäť zamknú a kľúč odovzdajú vodníkovi, ktorý ho zase bude mať vo svojich rukách celú zimu. V tom čase drží nad riekou stráž a nikomu ju splavovať nedovolí.
„Vlani, pri zamykaní Hrona, jedna posádka veľmi meškala. Keď už bolo po všetkom, zrazu sa objavila ich loď. Mali smolu. Keďže rieka sa už predtým zamkla, Čochtan ich prevrátil,“ spomenula jednu zo zábavných príhod vodníkova manželka Eva Mikušková.
S deťmi. Väčšina z nich verí, že vodník je skutočný. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Odišiel po vode
„Organizovať niečo takéto má význam nielen kvôli vodákom, ktorí sa tu pravidelne zídu, ale aj pre radosť detí. Tie stále veria, že vodník je naozajstný. Nikdy nezabudnem na asi desaťročné dievčatko, ktoré keď ho zbadalo, zostalo stáť s otvorenými ústami a potom udivene zvolalo: „Vodníci existujú.“ Ani ju nenapadlo, že môže ísť o zamaskovaného človeka,“ povedala so smiechom.
Vtipný zážitok s najmenšími spomenul aj Čochtan. „Tu neďaleko sa vlieva malé rameno. Vedel som o mieste, kde bola plytká voda a na neďaleký ostrov sa cez ňu dalo prejsť. Rozprával som sa so skupinkou detí a keď som sa lúčil, zakýval som im so slovami, že idem preč po vode. Vzápätí som prešiel po tej plytčine. Zostali ohúrené. Ak dovtedy o existencii tejto bytosti niekto z nich pochyboval, v tej chvíli určite uveril,“ uzavrel veselo.
