HORNÁ VES. Keď sme sa nedávno pristavili v hornoveskom pohostinstve, prekvapili nás obrazy na stenách. Zákazníci sediaci pri pivku sa tam môžu cítiť ako v galérii. Všetko sú to diela Jozefa Brtka, miestneho výtvarníka.
„Vždy keď namaľuje nový obraz, donesie ho a my ho zavesíme. Ľudia obzerajú, zaujímajú sa, najmä tí, ktorí prídu po prvý raz,“ komentuje interiér Hilda Schneiderová, majiteľka pohostinstva. Spolu s manželom vlastnia už desať malieb rovnakého autora, zachytávajúcich predovšetkým motívy z obce.
Tragikomický cirkus
Jozef Brtko je rytcom v kremnickej mincovni a k maľovaniu ho to ťahalo už ako študenta umeleckej priemyslovky.
Dnes má 55 rokov, no k štetcu sa vrátil len pred dvanástimi, na popud kamaráta. Odvtedy mu spod rúk vyšlo asi 150 obrazov a obrázkov. V Hornej Vsi ich možno nájsť takmer v každej domácnosti.
Zachytávajú minulú i súčasnú podobu dediny, v ktorej Jozef Brtko žije. Moderný kostol, paneláky, ale aj dnes už neexistujúce domčeky a spomienky na detstvo a starých rodičov. Svoje miesto v jeho tvorbe má aj historická Kremnica. Dôraz kladie na atmosféru a genius loci každého zákutia.
K jeho obľúbeným patrí fantazijný výjav z cirkusu, zachytávajúci radosť aj drámu akrobata, ktorý svoje vystúpenie ukončí tragickým pádom. „Sú to krajina, postava, žánrové obrázky z dediny, napríklad zabíjačka so sviňou, ktorá utiekla, alebo fašiangy so zasnívaným muzikantom,“ vymenúva ďalšie zo zdrojov jeho inšpirácie.
Najpoužívanejšími technikami sú preňho olej a akryl, zriedkavejšie kresba perom a akvarel.
Dedinský, teplákový štýl
S farbami a štetcom ho môžete stretnúť na lúke, no jeho ateliérom je povala rodinného domu, kde plátno pribíja na drevenú hradu. „Niektoré obrazy mám hotové za tri hodiny, s inými sa trápim tri mesiace. Okrem toho zamestnanie a aj na grunte treba čo-to porobiť. Maľovanie je však ako sexuálny pud, raz za čas to musí von,“ smeje sa výtvarník - samouk, ktorý už dvakrát uspel v regionálnej súťaži amatérskych výtvarníkov.
Za umelca sa nepovažuje, so širokým úsmevom skôr za bohéma. „Je to taký dedinský, teplákový spôsob maľovania,“ hovorí a dodáva, že dôležité je vedieť si robiť žarty sám zo seba.
„Je to nenáročné a nikoho to neurazí. Na autoportrétoch som väčšinou vážny, ale sú to akési sebakarikatúry, kde som chlpatý ako diviak.“
Jeden z jeho autoportrétov sa stal populárnou súčasťou výzdoby hornoveskej krčmy.
„Bývam hneď oproti za potokom a raz, keď som šiel, už dosť neskoro, domov, voľajako sa mi podarilo a spadol som strmhlav do potoka. Niekto musel preložiť mostík, inak si to neviem vysvetliť,“ rozpráva historku. „Doma som potom našiel starý obraz s náboženským motívom, ako kedysi mávali skoro v každej domácnosti. Deravá drevená lávka cez potok, na kolenách sa modliace deti a nad nimi strážny anjel. Tak som sa tam domaľoval, ako si vykračujem z opačnej strany mostíka,“ pokračuje stále vo veselej nálade.
Dielko ako pripomienka dnes visí nad vstupom k baru.
Dôraz na genius loci každého zákutia. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Svojský pohľad na svet
Hoci podľa Jozefa Brtka dnes aj ľudia na dedine žijú viac ako voľakedy eurom a materiálnom, on sa snaží zachovať si výtvarný pohľad na svet okolo seba. „Nie je to veľmi praktické, ale čo už,“ povzdychne si.
„Niekedy napríklad vznikajú zvláštne efekty, keď v Hornej Vsi hrajú futbal. Paneláky vrhajú tieň na časť ihriska, kus je tmavý a zvyšok osvetlený slnkom, do toho farebné dresy hráčov... Je to zaujímavé,“ pripomína, že maliar svoje okolie vidí inak ako ostatní.
