Rezort životného prostredia sľubuje vlastné opatrenia proti povodniam.
BELUJ. Obec Beluj zasiahli prívalové dažde dvakrát v priebehu týždňa (1.6. a 7.6.). Dva miestne potoky sa za niekoľko minút premenili na ničivý živel.
Voda sa dostala do pivníc, záhrad a v niekoľkých prípadoch aj do obytných častí najnižšie položených domov.
Hrádzky pomohli pri menšej vode
Aj v Beluji postavili protipovodňové hrádzky z programu Revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR z čias vlády Ivety Radičovej. Starostka Slávka Cibulová si ich pochvaľuje, no dodáva, že zadržať kvantum vody, aké prišlo začiatkom júna, nemohli.
„Veľmi nám to pomohlo, keď sa topil sneh. Nevytápalo nás. Aj pri väčších dažďoch to malo význam. Blato, konáre, nánosy z polí sa tam zachytili a nezanášali nám potok,“ hovorí.
„Na kvantum vody, aké prišlo v týchto dňoch sa však nedalo pripraviť,“ pokračuje s tým, že obec, ktorú v ostatných rokoch sužujú lokálne povodne aj viackrát v roku, by potrebovala iné riešenie.
„Možno nejaká stavba so železobetónovým poldrom nad obcou alebo suchý tajch, kde by sa voda zachytila,“ uvažuje starostka.
Kravčík: Povodniam sa dalo vyhnúť
Michal Kravčík, ktorý stál za programom revitalizácie krajiny, tvrdí, že keby sa v obci uskutočnili protipovodňové opatrenia vo väčšom rozsahu, dnes by ju už povodne nesužovali.
„Zrealizovalo sa 10-tisíc metrov kubických vodozádržných opatrení, ktoré aj v ostatnej lokálnej záplave znížili špičku povodňovej vlny a zároveň obmedzili upchávanie priepustov a voda mohla plynulejšie odtekať. Ak by sa tých opatrení urobilo viac, lokálna záplava by nebola.“
V prípade obce Beluj s rozlohou 2281 hektárov sa podľa neho malo vybudovať asi 120-tisíc metrov kubických opatrení.
„Ak by sa bolo v programe pokračovalo, do poslednej povodne by bolo v obci zrealizovaných asi 50-tisíc metrov kubických a povodeň by nebola,“ myslí si a zodpovednosť pripisuje vláde Roberta Fica, ktorá program zastavila v čase, keď sa z neho uskutočnili len štyri percentá.
Povodne sa v Beluji opakujú aj viackrát v roku. FOTO: SLÁVKA CIBULOVÁ
Sľubujú vlastný program
Ministerstvo životného prostredia argumentuje, že program, ktorý patril kompetenčne pod Úrad vlády SR, zanikol sám s koncom volebného obdobia. „Nikto nepreukázal, že tento projekt z hľadiska ochrany proti povodniam aj reálne funguje,“ reaguje hovorca ministerstva Maroš Stano.
Rezort podľa jeho slov pracuje na novom programe, ktorý by sa mal týkať aj protipovodňových opatrení na úrovni obcí a mal by spájať viaceré formy ochrany pred povodňami. Ministerstvo ho chce predstaviť v lete.
„Budú to aj jednoduché, menej náročné opatrenia, ako rozšírenie alebo prehĺbenie koryta menších tokov, ktoré jednotlivým obciam môžu pomôcť ako prevencia. Pri každom z týchto projektov budú vodohospodári aktívne spolupracovať s obcami,“ avizuje.
Potvrdil aj, že obvodné úrady životného prostredia po celom Slovensku aktuálne robia inventúru programu revitalizácie krajiny. Jej výsledky by mali byť známe v lete.
FOTO: SLÁVKA CIBULOVÁ
Prednosta úradu: Hrádzky majú význam
„Podľa rozhovorov so starostami obcí v regióne, kde hrádzky a vodozádržné nádrže postavili, ale aj na základe vlastných obhliadok opatrení, si myslím, že išlo o dobré riešenia pomáhajúce zadržiavať časť zrážok a sedimenty mimo potokov. Určite pomáhajú tlmiť povodňovú aktivitu,“ odpovedá na otázku o efektívnosti opatrení prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici Vladimír Gálik.
Dodal ale, že k potrebám jednotlivých obcí by sa malo pristupovať individuálnejšie. „Napríklad v Beluji by na ochranu pred masívnymi prívalovými vlnami potrebovali zadržať oveľa viac vody mimo obývanej časti. Zrejme potrebujú iné riešenie.“
Za hodinu spadlo takmer štyridsať milimetrov zrážok
Problémom obce, pre ktorý často vznikajú lokálne povodne, je podľa odborníka lievikovitý tvar povodia miestneho potoka.
B. BYSTRICA/BELUJ. Hoci sa v Beluji aj tento rok zopakovali povodne z prívalového dažďa, a to dokonca dvakrát v priebehu týždňa, odborník tvrdí, že dedinka z pohľadu zrážkovej činnosti nevyčnieva spomedzi iných.
„Je na tom podobne ako iné obce v oblasti Štiavnických vrchov. Nevyniká ani vyšším množstvom spadnutých zrážok ani častejšou a intenzívnejšou búrkovou činnosťou. Z dlhodobého hľadiska tam priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje okolo 740 milimetrov,“ približuje Peter Borsányi z regionálneho strediska Slovenského hydrometeorologického ústavu v Banskej Bystrici.
Rekordné úhrny v ostatných rokoch
V ostatných rokoch však meteorológovia zaznamenali aj extrémne ročné úhrny.
Mimoriadne vlhký bol podľa Borsányiho napríklad rok 2010, keď tam od januára do decembra spadlo až 1331 milimetrov zrážok.
„Počas nedávnej intenzívnej búrky 1. júna v obci Beluj v priebehu jedinej hodiny spadlo až 38,3 milimetra atmosférických zrážok. Ani zďaleka však nepatrí k najvyšším zaznamenaným úhrnom. Napríklad v dňoch 29. júla 2011 a 2. apríla 1996 spadlo po 65 a 6. augusta 2010 až 71,3 milimetra zrážok,“ hovorí o rekordných prívalových dažďoch.
Lievik ústiaci medzi domy
Problémom obce Beluj je podľa odborníka predovšetkým nepriaznivý lievikovitý tvar povodia údolia Belujského potoka, ktorý ústi v obývanej časti.
„Zrážky prívalového rázu preto môžu najmä v nasýtenom povodí spôsobovať lokálne povodne, ktoré často spôsobujú škody na majetku,“ objasňuje a dodáva, že s týmito podmienkami by mali počítať aj akékoľvek protipovodňové opatrenia.
Iva Zigová
