KREMNICA. Kniha V kuchyni kremnického baníka od autorky Daniely Bednářovej sa stala zdrojom inšpirácie študentov Strednej odbornej školy internátnej pre žiakov so sluchovým postihnutím v Kremnici.
Budúci kuchári, prváci, si zo starých receptov vybrali tri jedlá, ktoré následne pripravili a ponúkli svojim spolužiakom, pedagógom a vedeniu školy.
Chlieb a fazuľová polievka
Prvý žiacky projekt pod názvom Jedlá kremnických baníkov sa zameral na históriu kuchárstva z baníckych čias, keď sa v Kremnici aktívne ťažilo zlato.
„Podľa receptov z knihy Daniely Bednářovej sme upiekli domáci chlieb, ktorý v baníckych rodinách pripravovali raz za týždeň zo šiestich až desiatich kilogramov múky,“ hovorí učiteľka technológie Eva Krausová.
„Gazdiná zamiesila cesto, potom ho zaniesla k pekárovi a odtiaľ si domov odniesla zásoby na celý týždeň. Aby jej chlieb vydržal čo najdlhšie mäkký, balila ho do kapustného listu,“ vysvetlila.
Keďže častým pokrmom vtedy bola aj fazuľová polievka, nemohla chýbať ani tá. Ako dezert pridali žiaci na stôl makový kysnutý závin.
„Počas prezentácie, ktorú si pripravili, predstavili okrem týchto jedál aj históriu baníctva, zvyky a spôsob života baníckych rodín.“
Starodávny menu lístok
„Hlavným cieľom projektu bolo použiť staré receptúry, podľa ktorých môžeme pripraviť chutné pokrmy aj dnes,“ pokračovala. Osobne ju zaujal starodávny menu lístok, ktorý si každá kuchárka nachystala dopredu na celý týždeň.
„Podrobne v ňom mala napísané, čo v jednotlivých dňoch uvarí a ktoré suroviny na to bude potrebovať. Ak jej niektoré chýbali, poznačila si, u ktorej susedy ich získa výmenou za tie, ktoré mala.“
V porovnaní s dnešným týždenným menu v ňom kedysi prevládali jednoduché jedlá ako strukoviny, zemiaky či chlieb.
„Niekedy ho v rôznej kombinácii jedávali na raňajky, obed aj večeru. Mäso sa na stole objavovalo len ojedinele,“ podotkla.
Úspešná aj za hranicami Slovenska
S tým ako sa s projektom „popasovali“ jej žiaci, je spokojná.
„Príjemne ma prekvapilo ako dobre zvládli prezentáciu. Čo sa samotného varenia týka, som rada, že si mohli vyskúšať pečenie chleba, ktoré inak poznali len z teórie. Zároveň mohli porovnať aj rozdiely, v akých podmienkach ľudia pripravovali jedlá vtedy a dnes,“ dodala.
Danielu Bednářovú teší, že jej kniha zaujala aj študentov. Staré banícke recepty sa však podľa jej slov dostali tiež za hranice Slovenska.
„Kniha sa páčila v Taliansku, Holandsku a jedna pani ju poslala aj do Spojených štátov amerických. Tam z nej vraj boli nadšení, že aspoň spoznajú zdravé jedlo,“ povedala.
