VYHNE. Jeden z troch najväčších židovských pracovných táborov bol počas druhej svetovej vojny vo Vyhniach. Vystriedalo sa v ňom 843 ľudí, z toho 493 mužov, 218 žien a 132 detí. V tábore vyrábali mydlá, vazelínu a čistiace prostriedky.
Knihu Osud Židov vo Vyhniach vydalo Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, kde ju bolo možné aj kúpiť. Momentálne je vypredaná. Jej autor Marian Pavúk žije v Hliníku nad Hronom a je čestným občanom obce Vyhne.
Prečo ste sa zamerali práve na túto tematiku?
- V roku 1999 ma navštívil Lukáš Přibyl z Prahy. Zaujímali ho súvislosti so židovským táborom, ktorý bol počas druhej svetovej vojny vo Vyhniach. O tých som mal v tom čase zozbieraného už veľa historického materiálu.
Dá sa povedať, že židovský tábor vás začal viac zaujímať na podnet pražskej návštevy?
- Áno. Dedukoval som, že dokumenty z bývalého okresu Nová Baňa, do ktorého počas Slovenského štátu Vyhne patrili, by mali byť v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, pobočke v Kremnici. A naozaj, bolo tam množstvo dokumentov.
Ako na to reagoval pán Přibyl?
- Okamžite začal písať anabázu zaistených zo Sosnovca, ktorá vyšla v Terezínskych štúdiách a dokumentoch v roku 2000 pod názvom Osud třetího protektorátního transportu do Niska. Eduard Nižňanský vydal v roku 2001 prácu Začiatky židovského tábora vo Vyhniach, ktorá pochádza najmä z dokumentov z kremnického archívu. Ešte v tom istom roku vydal aj štúdiu Akcia Nisko a židovský tábor vo Vyhniach, ktorá je zhodou okolností veľmi podobná spomínanému dokumentu Lukáša Přibyla. Ja som v tom čase ďalej robil na histórii obce a publikoval rôzne práce.
Medzitým vám zrejme naďalej pribúdali aj informácie o židovskom tábore vo Vyhniach.
- Áno. Podarilo sa mi ich nazhromaždiť aj s materiálom z obecného úradu a najmä s množstvom toho, ktoré našiel František Pišta z Vyhní na povale bývalej žandárskej stanice. Okrem toho pribudli informácie z obecnej matriky o narodeniach, úmrtiach a sobášoch. Takisto z desiatok matrík z celého Slovenska. Som rád, že sa to stihlo ešte pred vydaním kontroverzného zákona o matrikách, ktorý vylučuje konkurenciu amatérskych nadšencov profesionálnym historikom.
Môžete opísať, čo je obsahom tejto knihy?
- Na rozdiel od Lukáša Přibyla a Eduarda Nižňanského, ktorí sa venovali len židovskému táboru vo Vyhniach, ja som považoval za potrebné zmieniť sa aj o miestnych Židoch. K tomu pribudlo množstvo pricestovaných, ktorí po vydaní protižidovských zákonov hľadali vo Vyhniach útočisko. Teda Židia, ktorí dostali takzvanú prezidentskú výnimku. A keďže už som mal materiál, pripojil som aj stať o osude židovského majetku. Tak som v novembri 2011 začal písať prvé kapitoly.
Stretli ste sa s nejakými pamätníkmi tohto obdobia osobne?
- S obavou som zavolal dávnej známej, lekárke Juliane Filovej, ktorá bola ako dieťa v Pracovnom tábore Židov vo Vyhniach. S úľavou som si vypočul jej povzbudenie a tak som celý príbeh vyhnianskeho tábora napísal za dva týždne.
Na čom momentálne pracujete?
- Mám hotovú knihu o histórii pivovaru vo Vyhniach, ktorý je najstarším na Slovensku. Jej vydanie sa ale pre hospodársku krízu stále posúva, zatiaľ na to nevedia nájsť peniaze. Myslím si, že je to veľká škoda, lebo pre pivovar by to bola lepšia prezentácia ako neustále sa meniace nálepky, čo nestačia sledovať už ani zberatelia.
Marian Pavúk (vľavo) s handlovským drevorezbárom, rodákom z Vyhní, Jánom Procnerom. FOTO: JOZEF KRCHMAN
