Žiarsky amatérsky meteorológ Ján Wolf predpovedá ďalšiu sériu extrémne horúcich dní.
ŽIAR NAD HRONOM. V minulom týždni zažíval aj Žiar nad Hronom vysoké teploty, rekord 38,7 stupňov Celzia z júla 2007 však nepresiahli.
„Aj keď meteorológovia trochu strašili, že na viacerých miestach Slovenska padne štyridsaťstupňová hranica, nestalo sa tak. U nás sme napríklad v horúcu nedeľu 28. júla zaznamenali teplotu 36, 9 stupňa, čo je tento rok zatiaľ najviac, ale rekord to ešte nie je,“ povedal Ján Wolf, správca žiarskej meteorologickej stanice a spolupracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý sa meraniu venuje už viac ako dvadsať rokov.
Nezvyčajné nie je leto v regióne ani počtom tropických nocí s teplotou nad dvadsať stupňov. „Jednu sme mali v júni a jednu v júli. Tropické noci sú typické skôr pre južnejšie časti Slovenska,“ objasňuje.
Čakanie na dážď
Skúsený pozorovateľ pripomína, že po nezvyčajne dlhej zime avizovali viacerí odborníci jedno z najchladnejších liet, čo sa nenaplnilo.
„Predpovedať veľmi dopredu je tak trochu šarlatánstvo, najmä, keď skúsenosti hovoria, že od konca 90. rokov priemerné teploty v lete stúpajú,“ komentuje správy v médiách.
Sám hodnotí tohtoročné leto ako extrémne najmä z pohľadu zanedbateľného množstva zrážok.
„Je veľmi suché, čo nepotešilo najmä záhradkárov a poľnohospodárov. Ovzdušie je viac znečistené, ľudia to môžu pozorovať napríklad na svojich zaprášených autách,“ hovorí o dopadoch.
V horách je chladnejšie
Výraznú zmenu nečaká ani v auguste. „Suché obdobie bude pokračovať aj ďalej. Ak sa vyskytnú nejaké búrky, tak zrejme iba z tepla.“
Prvých desať augustových dní by podľa neho malo mať prívlastok tropické s teplotou do 35 stupňov, nočné teploty by mohli vystúpiť na 20 stupňov. V druhej dekáde by to malo byť od 27 do 32 stupňov počas dňa, v poslednej dekáde sa mierne ochladení na 23 až 27 stupňov.
Najpríjemnejšie počasie v regióne budú mať počas vlny extrémnych horúčav obyvatelia obcí vo vyššej nadmorskej výške. „Napríklad, keď my v Žiarskej kotline máme okolo 32 stupňov, na takých Krahuliach v Kremnických vrchoch majú okolo 25, 26 stupňov.“
Pri výkyvoch sa nenudia
Horúčavy možno podľa Wolfa pripisovať globálnemu otepľovaniu, ale aj vytlačeniu typického oceánskeho prúdenia v ostatných rokoch. „Namiesto toho sa k nám dostáva vzduch z juhu, z Afriky,“ hovorí.
Za nezvyčajný pre tento rok považuje obrovský rozdiel medzi trvaním slnečného svitu v zimných mesiacoch, keď ho bolo málo a v letných, keď v júni dosiahlo hodnotu 305 hodín a v júli 350 hodín.
„Práve na takéto výkyvy sa musia ľudia pripraviť aj v budúcnosti. Pre nás, ako pre pozorovateľov je to zaujímavé, rozhodne to nie je nuda,“ dodáva.
Niektoré z rekordov
Od roku 1966, keď sa v Žiari začalo s meteorologickými meraniami, zaznamenali meteorológovia aj toto:
- najteplejšie leto v roku 2003 s priemernou teplotou 20,9 ºC
- najchladnejšie leto v roku 1978 s priemernou teplotou iba 16,4 ºC
- najdaždivejšie leto v roku 2010, keď počas letných mesiacov napršalo 507 milimetrov zrážok
- najsuchšie leto v roku 1983, keď napršalo len 101 milimetrov zrážok
- absolútna najvyššia denná teplota 38,7 ºC 18. júla 2007
Zaznamenal Ján Wolf
