DOLNÁ ŽDAŇA. Príbeh Rozálie (†89) a jej pravnuka Viktora (13) sledovalo prostredníctvom televíznej obrazovky celé Slovensko. Nedávno ale táto silná žena, ktorá sa o chlapca vzorne starala, navždy odišla. Viktor, našťastie, nezostal sám. Pevné zázemie a domov našiel u Denisy Hricovej (25) v Dolnej Ždani.
Myslia na ňu každý deň
Je mu mamou, sestrou, kamarátkou. Prešiel takmer rok, odkedy sa Viktor s Denisou videli prvýkrát, z toho dva mesiace bývajú pod jednou strechou.
„Raz sme pozerali Modré z neba a zaujal nás príbeh Vikiho so starkou. S partiou priateľov sme si povedali, že ich určite pôjdeme navštíviť a zanesieme im nejaké darčeky. Stalo sa a odvtedy sme v dennom kontakte,“ hovorí Denisa o tom ako sa spoznali.
Od prvého stretnutia sa však veľa zmenilo. „Keď sme tam prišli, Viktor bol úplne iný chlapec ako teraz, veľmi tichý a utiahnutý. So starkou žili jeden pre druhého, v obrovskej skromnosti. Mal ale všetko, čo k životu potreboval,“ podotkla.
„Napriek tomu, že starká zomrela, v nás bude žiť navždy. Pre Viktora bola, je a bude najdôležitejšou osobou. Bez nej by som ho nepoznala ani ja a čo je podstatné, takú výchovu či základné hodnoty, ktoré mu vštepovala, by mu nedala žiadna mama,“ tvrdí.
„Za to jej veľmi pekne ďakujem. Každý Boží deň sa za ňu modlíme a myslíme na ňu.“
Našiel v nej oporu. Novú mamu Viktor plne rešpektuje. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Veľa sa rozprávajú
„Predbežné rozhodnutie o jeho zverení do mojej výchovy už mám, momentálne sa rieši, aby som ho získala natrvalo,“ pokračovala. „Rozumieme si, plne ma rešpektuje. Veľa sa rozprávame a vždy nájdeme nejaký kompromis,“ vysvetlila. Viktor pritakáva a vidieť, že v novej mame má veľkú oporu.
„Na život v Dolnej Ždani som si už zvykol, no kamarátov som si tu zatiaľ nestihol nájsť,“ povedal.
„Aj to príde. Najskôr sa musí adaptovať na nové prostredie a moju rodinu. Kamaráti určite prídu so školou,“ hovorí Denisa, ktorá je na 99 percent rozhodnutá prihlásiť ho do Základnej školy v Hliníku nad Hronom.
V Dolnej Ždani je Viktor už dva mesiace. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
To najhoršie je už za nimi
Počas letných prázdnin toho stihli zažiť veľa. „Mám prácu, ktorá si vyžaduje cestovanie po celom Slovensku, často chodievam aj do Čiech. Viktor mi v aute robí spoločnosť, takže sme toho videli dosť. Chceli sme ísť aj na dovolenku, niekde k moru, no keďže starkej zdravotný stav sa zhoršil, zostali sme doma. Potom sa už všetko zomlelo veľmi rýchlo. Nastalo vybavovanie pohrebu a množstva formalít,“ vysvetlila.
Možných komplikácií s jeho rodinou sa neobáva.
„Jeho mama je rada, že o Viktora je postarané, lebo ona by to už nezvládla. Ako ťažká alkoholička má problémy sama so sebou. Udržiavame s ňou sporadický kontakt, no ak by som videla, že Viktorovi tie stretnutia nerobia dobre, prerušíme ich,“ tvrdí.
„To najhoršie je už ale za nami,“ myslí si. „Vlastne máme za sebou dva najťažšie mesiace. Viktor totiž ku mne prišiel v čase letných prázdnin, keď musí byť nonstop so mnou. Zároveň sa dostal do nového prostredia, na ktoré si musel zvykať a napokon mu zomrela prastarká. Všetko sme ale zvládli a verím, že nás teraz čakajú len pekné chvíle,“ dodala so slovami, že rozhodnutie zobrať si ho k sebe ani na chvíľu neoľutovala.
