BANSKÁ ŠTIAVNICA. Banskoštiavnický amfiteáter má medzi slovenskými špecifické postavenie. Nielen preto, že v súčasnej podobe vznikol až v 90. rokoch, ale aj pre jeho umiestnenie pod Novým zámkom a medzi uličkami s pôvodnou baníckou architektúrou.
Návštevníkovi sa môže zdať, že podobu amfiteátra s domčekmi na svahoch Štiavnických vrchov a s historickým centrom v strede má aj samotné mesto so štatútom UNESCO.
„Je to pomerne nový amfiteáter, mesto ho skolaudovalo v roku 1994, takže nemá pamätníkov v pravom slova zmysle. K podujatiam, ktoré sa medzi Banskoštiavničanmi tešili popularite v minulosti, patril folkový festival Strunobranie, dnes sú to filmové 4 živly a letné kino vo všeobecnosti,“ hovorí Rastislav Marko, šéf oddelenia kultúry banskoštiavnickej radnice.
Na obnovu chýbali peniaze
Na krízu návštevnosti, na akú sa ponosujú z iných miest, sa v Banskej Štiavnici nesťažovali. „Keď nám v lete prialo počasie a na tridsaťpäťkách boli ešte k dispozícii celkom dobré filmy, dokázali sme ho aj vypredať. Rekordnú návštevnosť sme zaznamenali tuším na jednej z častí animovanej Doby ľadovej. Prišlo asi 980 ľudí, takže sme museli premietať dvakrát,“ spomína na posledné roky pred érou digitalizácie, keď amfiteáter dokázal fungovať v miernom zisku.
Problémy však dlhodobo spôsobovalo zatekanie priestorov. „Na to mesto peniaze nemalo, a tak dlhodobo hľadalo partnera, ktorý by bol schopný do rekonštrukcie amfiteátra zainvestovať vo väčšom,“ objasňuje Marko.
Táslerovci: Patrí k najkrajším
Len pred niekoľkými týždňami získala amfiteáter do prenájmu spoločnosť IMT Smile media, a to na dvadsať rokov za symbolických desať eur ročne.
Táslerovci avizujú, že do obnovy investujú 100-tisíc eur.
„V prvej fáze by šlo určite o sanačné práce, keďže budovy majú vlhké steny, sú nasiaknuté vodou a potrebujú odvlhčenie. Výmenu potrebuje osvetlenie, opravu strecha aj vodoinštalácia,“ hovorí o nedostatkoch objektu Miroslav Tásler. Súčasný ráz amfiteátra s dreveným sedením a šindľovou strechou však chcú zachovať.
„Banskoštiavnický amfiteáter patrí k najkrajším na Slovensku, preto by pre nás bolo zaujímavé urobiť z neho fungujúcu kultúrnu scénu a organizovať v ňom viac podujatí oproti súčasnosti. Chceme, aby toto miesto žilo, a to po celý rok, nielen počas leta,“ naznačuje programovú štruktúru s niekoľkými menšími festivalmi a pravidelnými koncertmi, ale aj s tradičným letným kinom a s podujatiami organizovanými mestom.
Toto leto už stihli benefičný festival pre mentálne postihnuté a autistické deti Osmidiv a počas septembrových salamandrových dní vystúpi v areáli český Čechomor (6. 9.).
Plátno a svetlá Štiavnice
V to, že sa amfiteáter dočká kvalitnej rekonštrukcie, dúfa aj organizátorka navštevovaného filmového seminára 4 živly Daniela Chlapíková. „Amfiteáter je so svojou kapacitou našou najväčšou kino-scénou takmer od začiatku 4 živlov. Má neopakovateľnú atmosféru. Keď sa pozeráte na plátno, za ním a po stranách vidíte rozsvietené banskoštiavnické staré mesto,“ vysvetľuje.
Jedným z najsilnejších zážitkov spojených s týmto miestom bolo pre ňu premietanie kultového filmu Tomáša Vorla Kouř a koncert českej kapely Midi lidi. Tie sa viazali k téme pamäť, ktorá vytvorila líniu seminára v roku 2011.
Od baníctva k filmom
Hoci amfiteáter s oficiálnou kapacitou 600 ľudí patrí k tým mladším, nevznikol na zelenej lúke. „Pred ním na mieste už od 50. rokov minulého storočia stával jednoduchý amfiteáter Rudných baní, závodu Banská Štiavnica,“ spomína Milan Durbák, tajomník Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku. Tvorili ho lavice a jednoduché drevené pódium. „Keď činnosť závodu začiatkom 90. rokov skončila, dostal sa do vlastníctva mesta, ktoré na mieste vybudovalo ten súčasný,“ vysvetľuje.
Pribudli budovy so zázemím pre účinkujúcich a amfiteáter začal slúžiť širokej verejnosti. „Predtým sa tam pravidelne oslavoval celoslovenský Deň baníkov a podnik ho využíval výhradne pre svoje akcie väčšinou súvisiace s baníctvom,“ dodáva.
