Do Dubaja išla na návštevu za svojím priateľom a domov sa už nevrátila. Finalistka vlaňajšej súťaže krásy Miss Universe, Petra Tonhauserová zo Župkova, nám porozprávala o práci modelky, ale aj o živote v arabskom svete.
ŽUPKOV. Petra Tonhauserová (24) vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave tanečné umenie, no aktuálne sa venuje modelingu. Ocitla sa už na obálkach rôznych časopisov, v Paríži ju fotili aj pre nemecký Vogue. Momentálne pôsobí v Dubaji.
Ako dlho sa venujete tejto profesii?
- Modelingu som sa až tak nevenovala. Sem tam som absolvovala nejaké fotenie alebo fashion show. Po Miss Universe 2012 som dostala viacero ponúk, no veľmi som sa tým smerom uberať nechcela.
Napriek tomu už máte za sebou množstvo úspešných kampaní.
- Po vlaňajšom dokončení štúdia som v júli dostala ponuku vycestovať, tak som neodmietla. Bola som v Cannes a Paríži, kde ma fotili pre časopis Vogue do Nemecka.
Momentálne pôsobíte v Dubaji. Ako ste sa tam dostali?
- Išla som tam len na mesiac s tým, že mi chýbal môj priateľ. V Dubaji pracuje a vídali sme sa len raz za mesiac, čo bolo náročné. V polovici januára som sa mala vrátiť, no nakoniec sa to zvrtlo tak, že som sa odvtedy domov ešte ani nedostala.
S akými pocitmi ste do Spojených arabských emirátov išli? Čo ste o tejto krajine vedeli?
- Ani som nesnívala, že by som v Dubaji niekedy pracovala a mohlo sa mi tam tak dariť. Na to, že by som tam zostala, som sa vlastne ani nepripravovala. O Dubaji som vedela len z rozprávania môjho priateľa, ktorý ma pred mojou návštevou upozorňoval, aby som si so sebou nepriniesla príliš výstredné oblečenie (smiech).
Môžete porovnať rozdiely napríklad v pracovných podmienkach?
- Sú neporovnateľné. Na Slovensku modelka neznamená nič, kým nemá známe meno, prípadne dobrý kontakt. Tu s vami zaobchádzajú ako s najznámejšími celebritami v okolí. Vedia, že ste dobrá v tom, čo robíte a tak to aj oceňujú. Každá jedna si však musí prejsť kastingom. Či ste začiatočník alebo tá najskúsenejšia modelka. Práca je tu skoro každý deň pre rôzne kampane, časopisy, návrhárov a rôzne prehliadky či videoshootingy. A keďže blondínok je tu pomerne málo, som tu vzácna, čo je pre mňa plus.
Dostala sa na obálku ARA magazine, druhého najznámejšieho časopisu v Dubaji.
Ako vyzerá váš denný pracovný režim?
- Som registrovaná vo viacerých agentúrach, čiže môj deň spočíva behaním po nich a kastingoch, alebo samotnou prácou. Samozrejme, mám aj voľný čas, ktorý rada trávim s priateľom na pláži. Začala som si však robiť aj trénerský kurz na aerobik a kickbox, takže veľa času trávim aj vo fitku.
Máte čas aj na cestovanie po krajine a jej spoznávanie?
- Ani veľmi nie, dvakrát som vycestovala za prácou do Kataru a Ománu, čo bolo spríjemnením môjho pobytu v emirátoch.
Dubaj ale poznám v podstate už veľmi dobre. Prvé, čo som si tam išla pozrieť, boli tancujúca fontána a najvyššia budova sveta Burj Khalifa. Samozrejme, absolvovala som jazdu po púšti a na ťave. Vyskúšala som si tiež lyžovanie na piesku či let balónom.
Čo vás v emirátoch najviac prekvapilo?
- Najviac ma ohúrila architektúra a vynaliezavosť Arabov. Dokážu postaviť neskutočné stavby s neskutočnými rozmermi. V Dubaji je najväčšie nákupné centrum Dubai Mall. Je tam zoo, obrovské akvárium, lyžiarske stredisko, klzisko, dokonca auto, ktoré vás vozí po celom centre, keď sa vám počas nákupov nechce chodiť. Zaujali ma tiež najluxusnejší hotel Burj Al Arab či umelo vybudované ostrovčeky, ktoré pri pohľade z lietadla, teda z výšky, zobrazujú palmu.
Natáčanie pre Emirates Airlines. Reklamu, v ktorej účinkuje, budú od januára púšťať v lietadlách pri pristávaní v Dubaji.
A čo mentalita ľudí?
- Cítiť tam silný vplyv islamu. Zo začiatku ma šokovalo, že muži majú právo na štyri ženy. Všetky musia byť zahalené, niektoré nosia dokonca rukavičky a zahalené majú ešte aj oči - sieťkou. Nemôžu pracovať a každá má rozdelené, čo bude robiť v daný týždeň. Takto si určujú, ktorá má kedy variť, prať, upratovať, starať sa o deti či venovať sa milostnému životu. V emirátoch je všetko rozdelené na ženskú a mužskú časť. V metre, aj u lekára, čo bolo pre mňa zo začiatku zvláštne.
Zaujalo vás tam niečo natoľko, že by ste to rada preniesli aj na Slovensko?
- Najviac sa mi páči, že tu má každý prácu. Nenájdete tu bezdomovca či jediné popísané miesto v autobuse, metre, výťahu, hocikde inde. Všetko je čistučké, na všetko je zamestnaných množstvo ľudí, organizácia je na veľmi vysokej úrovni. Za všetko sa dávajú pokuty a hrozí väzenie. Za krádež človeku odtnú ruku. Raz som stratila telefón a do dvoch dní som ho mala späť, čo by sa mi asi na Slovensku nestalo.
Ľudia tam zrejme dosť výrazne prispôsobujú svoj život náboženstvu.
- Každý deň sa celým Dubajom asi šesťkrát denne šíri rozhlasom modlenie. Vodiči svoje autá odstavia na parkoviskách, rozložia si koberčeky a modlia sa. V nákupných centrách vypnú hudbu, na každom kroku, toalety nevynímajúc, sú modliace kabínky. Miesto na to majú vyhradené kdekoľvek. Sú tu dosť prísne pravidlá najmä pre páry. Manželstvá podporujú už od 18 rokov. Ak partneri nie sú zobratí, nemôžu spolu bývať. Na verejnosti nie je dovolené držať sa za ruky či inak si prejavovať náklonnosť. Keby nebodaj žena otehotnela predtým ako sa za svojho priateľa vydá, dali by ju na potrat a obidvaja by skončili v base.
Musíte aj vy dodržiavať niektoré miestne tradície?
- Keď viem, že ideme do nákupného centra, musím mať zahalené plecia a stehná. S priateľom sa nedržíme za ruky a vždy ideme len vedľa seba. Na verejnosti sa jeden druhému snažíme prejavovať čo najmenej náklonnosti (smiech).
Aká je tam klíma?
- Sú tam 40-stupňové horúčavy. Vzduch je ťažký a nedýchateľný najmä v ranných hodinách. Raz som fotila vonku na priamom slnku v drahých šatách značiek Gucci, Prada, Louis Vuitton a musela som dávať pozor, aby som sa v nich nepotila. Postavili ma priamo na slnko, pričom rýchlo urobili zábery a hneď som utekala do vnútra k ventilátoru. Prepudrovali ma a po chvíľke som opäť išla na pár fotiek von.
Petra pracovala tiež pre významného dubajského dizajnéra v spolupráci so Swarovski. Niektoré šaty mali aj niekoľko kilogramov.
V akom jazyku sa tam dorozumievate?
- Tu všetci hovoria anglicky. Mám pocit, že je to tu prvý jazyk a až po ňom nasleduje arabčina. Keďže môj priateľ je Francúz, zamestnáva ma aj učenie francúzštiny.
Viete si predstaviť, že by ste v Dubaji zostali žiť natrvalo?
- Ani nie. Som z malej dedinky, v ktorej všade, kde sa pozriete sú stromy, kvety, záhrady, nehovoriac o čerstvom vzduchu. Veľmi mi to chýba. Momentálne mi to tu ale vyhovuje. V budúcnosti by som však prostredie rada zmenila.
Ako dlho tam plánujete zostať?
- Mám zmluvu na tri roky. Príležitosť pracovať tu chcem využiť naplno. Neviem totiž, dokedy budem pekná a mladá (smiech).
