Vo vede vidia svoju budúcnosť. Študentky žiarskeho gymnázia pracujú na prípravku na zabíjanie roztočov.
ŽIAR NAD HRONOM. Žiarske gymnazistky, Mária Beňová a Katarína Orsághová, sa zaoberajú alergiou na prachové roztoče a používaním prírodných produktov pri ich odstraňovaní v domácnostiach alergikov.
K skúmaniu v tejto oblasti ich motivoval fakt, že obidve sú tiež alergičky.
Skúsenosti zbierali aj v Poľsku
Najčastejšími príznakmi alergie sú svrbenie nosa, slzenie očí, kýchanie, kašľanie, bolesť hrdla, v horšom prípade horúčky a nevoľnosť s tým, že to môže prejsť do rôznych ekzémov.
„Naším cieľom je vynájsť preparát na neutralizáciu alergénov a zabíjanie roztočov. Keďže majú celoročné prejavy, nie je ľahké s nimi bojovať,“ hovoria.
„Prípravky proti nim sú väčšinou na chemickej báze, pričom často spôsobujú ešte závažnejšie zdravotné problémy než samotná alergia. Preto si myslíme, že je potrebné robiť to v rámci ekológie a na základe toho pomôcť alergikom.“
Do bádania sa pustili s nadšením, no museli prekonať množstvo prekážok.
„Najskôr sme riešili ako vyberieme roztoče z prachu. Pozbierali sme si teda jeho vzorky z rôznych miest a snažili sme sa na to prísť na Univerzite Mateja Bela. Keďže sa nám veľmi nedarilo, kontaktovali sme Parazitologický ústav Slovenskej Akadémie Vied v Košiciach.“ Ozvali sa priamo jeho riaditeľovi, docentovi Branislavovi Peťkovi.
„Potešilo ho, že sa niečím takým zaoberáme a hneď nám navrhol osobné stretnutie. Povedal, že nám rád pomôže,“ podotkli.
Keďže docent Peťko je najmä odborníkom na kliešte, odporučil ich na svojho známeho, Poliaka Krzysztofa Solarza, uznávaného odborníka na roztoče v strednej Európe.
„Nakontaktovali sme sa na neho a navštívili ho na univerzite v Poľsku. Zasvätil nás do svojich metód a ukázal nám presné postupy.“
V laboratóriu. Dievčatá v ňom trávia veľa času. FOTO: (ARCHÍV MBaKO)
Prezentovali sa na Pittsburghskej univerzite
„Naša práca je rozdelená na tri časti. V prvej sme sa venovali tomu ako život roztočov ovplyvňujú fyzikálne faktory,“ pokračovali. „Konkrétne sme skúmali vplyvy UV žiarenia, vlhkosti a teploty na ich život,“ vysvetľujú. Dosiahli tak výsledky, ktorými potvrdili rôzne hypotézy.
„Napríklad to, že roztoče zabíja nízka teplota pod mínus 21 stupňov Celzia, alebo naopak, vysoká teplota nad 60 stupňov Celzia. Faktor UV žiarenia nám vyšiel ako najlepší. Už po pätnástich minútach bolo sto percent roztočov z testovanej vzorky mŕtvych.“
Najslabším faktorom je podľa nich vlhkosť. „Roztoče si ju vedia z väčšej časti zabezpečiť aj samé. Majú takzvanú supra koxálnu žľazu, ktorou si vlhkosť vytvárajú,“ vysvetlili.
„V druhej časti sme prišli na to, že roztoče účinne ničia aj levanduľa v kombinácii s eukalyptom. Chceme v tom teda pokračovať, aby na základe našich výsledkov vznikol účinný preparát, ktorý by mohla využiť aj široká verejnosť.“
Za sebou už majú niekoľko úspechov. Na festivale vedy a techniky postúpili pred dvomi rokmi na Medzinárodný kongres mladých vedcov v španielskej Zaragoze. Zúčastnili sa na ňom vlani v júli, no ešte v máji toho istého roku dostali ponuku absolvovať sprievodný projekt cesty do Spojených štátov amerických.
„V Pittsburghu sa konala najprestížnejšia súťaž vedy a techniky Intel ISEF 2012. My sme tam nesúťažili, no našu prácu sa nám podarilo prezentovať na Pittsburghskej univerzite.“
Veria, že raz sa im to vráti
Momentálne sú vo fáze, keď chcú testovať potenciálny neutralizačný účinok nimi vybraných bylinných extraktov na alergény prachových roztočov.
„S pomocou docenta Peťka sa na to pokúšame vybaviť vhodné priestory a získať nejakého konzultanta v súvislosti s metodikou. Už je to orientované skôr na farmakológiu, takže konzultovať to s nami môže len nejaký biochemik,“ tvrdia.
Pre svoju výskumnú činnosť Mária s Katarínou pomerne často v škole chýbajú.
„Máme individuálny učebný plán, na základe ktorého môžeme bez problémov cestovať na súťaže, ktoré sú väčšinou cez týždeň. Keďže sa nám blíži maturita, snažíme sa to všetko nejako skĺbiť.“
Vo výskume chcú pokračovať aj v rámci vysokej školy, pričom obidve plánujú študovať farmáciu.
Ich bádanie je náročné nielen na čas, ale aj peniaze. „Cesty, ubytovanie, potrebné pomôcky a chemikálie sú nákladné,“ pripomínajú. Veľa energie ich preto stojí aj zháňanie sponzorov. Tí by im umožnili uskutočniť tretiu časť výskumu, ktorému venujú všetok svoj voľný čas. Veria však, že raz sa im to vráti.
