ŽIAR NAD HRONOM. Na sklonku tridsiatych rokov minulého storočia žilo vo Svätom Kríži, dnešnom Žiari nad Hronom, viac ako štyridsať židovských obyvateľov. Živili sa najmä ako obchodníci, no boli medzi nimi aj úradníci, lekár či lekárnik.
Autorky prvej knihy venovanej svätokrížskej židovskej komunite, potvrdzujú, že väčšina z nich zahynula v koncentračných táboroch, najmä v Sobibore. Zachránili sa len niektorí.
Spomienky ako pomôcka pre školy
„Je to kniha niekde na pomedzí popularizačných a odborných publikácií. Prinášame v nej spomienky starých Svätokrižanov nielen na obdobie holokaustu, ale aj bežný život židovskej komunity roky predtým, a výsledky nášho výskumu v archívoch,“ približuje etnografka Zuzana Denková.
Spoločne so spoluautorkou, učiteľkou dejepisu Zuzanou Kohútovou, veria, že knižka poslúži ako pomôcka pri regionálnej výchove v školách, aby žiaci a študenti dokázali lepšie pochopiť súvislosť lokálnych dejín s tými svetovými. Chcú ju dostať do škôl, knižníc i miestnych kultúrnych inštitúcií.
„Často sa stretávam s tým, že Žiarčania, aj niektorí učitelia, sa tvária, že toto mesto má históriu len od 50. rokov minulého storočia, čo je škoda,“ hovorí Kohútová.
Publikácia spája spomienky pamätníkov aj zistenia z archívneho výskumu.
S minulosťou sa ľudia vyrovnávajú rôzne
Na prvotnom zbere materiálu a spomienok pamätníkov, z ktorých väčšina má dnes viac ako osemdesiat rokov, sa podieľalo aj niekoľko žiarskych gymnazistov. Príbehy spracovali do študentských prác, s ktorými uspeli vo viacerých súťažiach.
„Je veľmi zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa ľudia na toto obdobie svojej minulosti pozerajú. Niektorí majú pocit, že by sa mali za niečo ospravedlniť, pretože ich postoje neboli také hrdinské, aké by si predstavovali. Zrazu im odviedli susedov a nenašlo sa veľa takých, ktorí by ukázali prstom a povedali, že sa deje niečo zlé. No stretli sme sa aj s takými, ktorí nám s pokojom Angličana rozprávajú, ako v pivniciach hľadali zlato po židoch,“ charakterizuje rôzne kategórie spomínajúcich, ktorí v knihe vystupujú anonymne.
Ukrytá synagóga a zarastený cintorín
Prví židia prišli do Svätého Kríža niekedy v polovici 19. storočia. Priviedli ich tam biskupské majetky, ktoré si prenajímali. „Viacerí obchodovali s drevom. Zakladateľ tunajšej náboženskej židovskej obce, Natan Klein, mal od biskupstva v prenájme majer Kupča. Onedlho tu už registrujeme napríklad mäsiara či lekárnika,“ spomenie niektoré zo zistení Denková.
Dnes možno nájsť v meste dve pamiatky na židovskú komunitu, ktorá počas obdobia druhej svetovej vojny v meste úplne zanikla.
Zvyšky neologickej synagógy z roku 1888, ktoré skrývajú sivé múry Domova sociálnych služieb Doména na Ulici SNP a židovský cintorín pod Šibeničným vrchom. Ten zrejme slúžil aj pre okolité obce.
„Spočiatku sme mali problém vôbec ho lokalizovať, celý ho ukrývali kríky. Štvornožky sme liezli a nožnicami si vystrihávali tunely od jedného náhrobného kameňa k ďalšiemu,“ spomína Kohútová, čo predchádzalo vlaňajšiemu čisteniu pohrebiska, pri ktorom opäť pomáhali študenti.
„Paradoxne vďaka tomu, že Nemci si viedli pomerne obsiahlu agendu, sa dodnes zachovali informácie, ku ktorým by sme sa nemali ako dopátrať,“ hovorí etnografka.
„Zistili sme napríklad, ktorí obyvatelia boli odtransportovaní, ale do tábora už nedorazili, teda pravdepodobne zahynuli cestou,“ nadväzuje Kohútová.
Židov zhromaždili v júni 1942 na dnešnom Svätokrížskom námestí, odkiaľ ich previezli do Kremnice. Po tom nasledovala cesta do vyhladzovacích táborov, kde väčšina z nich umrela.
„Podarilo sa nám získať spomienku od dcéry mestského šoféra, ktorý ich mal odviezť do Kremnice, no odmietol to so slovami, že by to nezvládol, keďže medzi zhromaždenými bol aj jeho bývalý spolužiak Leopold Zlattner. Zaujímavý je aj prípad mladej židovskej ženy, ktorá sa skrývala na povale domu na ulici Medzi vodami, pričom tí, ktorí jej pomohli, riskovali,“ približuje silné spomienky Denková.
Po vojne sa do Svätého kríža vrátilo šesť rodín, niektorí konvertovali, iní emigrovali. „Aj dnes by sa určite v žiarskych domácnostiach našli starožitnosti pochádzajúce z dražieb z čias arizácie,“ pripomínajú autorky publikácie temnú časť slovenských dejín.
Okrem knihy Zostali iba spomienky, ktorú chcú verejnosti predstaviť v októbri, by mal históriu svätokrížskej komunity približovať aj náučný chodník a informačná tabuľa na sprístupnenom cintoríne.
