HORNÉ HÁMRE. Jozef Zliechovec (85) si vždy 26. septembra spomenie na chvíle, ktoré v roku 1944 prežil ako šestnásťročný chlapec.
„Je to už 69 rokov, čo tu v ten deň vypukli boje Slovenského národného povstania (SNP),“ povedal.
Všade vládol strach
„Už z 5. na 6. septembra sa tu usadila Trnavská posádka. Príkaz zakopať sa v Horných Hámroch dostala od generála Jána Goliana,“ hovorí.
„V tom istom čase tadiaľto letela z Londýna vojenská misia do Banskej Bystrice,“ spomína.
„Pri odbočke od nás na Kľak je most, na ktorom stál stožiar s československou vlajkou. Podľa toho členovia posádky anglického lietadla, za mesačného svitu, rozoznali, že sa nachádzajú na povstaleckom území a zoskočili naň. Medzi nimi aj generál Rudolf Viest, zástupca generála Goliana,“ vysvetlil.
„Strieľalo sa tu dva dni. Guľometná, mínometná a delostrelecká paľba začala ráno okolo šiestej v lokalite Brod. Trvalo to až do druhého dňa doobeda,“ podotkol. „Ľudia sa schovávali, kde mohli. Všade vládol strach.“
FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Žalostný pohľad
Nemeckú presilu povstalci zastaviť nedokázali. „Počas tuhých bojov tu padlo 38 našich vojakov. Do spoločného hrobu ich pochovali desiati muži, ktorých určil vtedajší starosta. Medzi nimi som bol aj ja,“ hovorí so smútkom v hlase.
„Sú to trpké spomienky. Na cintoríne sme vykopali päť metrov dlhú, dva metre širokú a dva metre hlbokú jamu. Poukladali sme ich na seba v troch vrstvách, pričom na nás dozeral nemecký nadporučík. Nakoniec doviezli vápno, ktorým sme mŕtvych posypali a následne zahrabali zemou,“ opísal strašné chvíle, ktoré ho mátajú dodnes.
„Medzi obeťami som videl vojakov s vytrhnutým bokom, prestreleným srdcom či odtrhnutou nohou. Bol to žalostný pohľad. Aj teraz to mám jasne pred očami, akoby sa to stalo len včera,“ krúti hlavou.
„Napriek tomu, že odvtedy prešlo 69 rokov, na také niečo nikdy nemôžeme zabudnúť,“ prízvukuje.
„Treba to dookola pripomínať najmä súčasnej mládeži, ktorú minulosť veľmi nezaujíma. A to je chyba,“ dodal.
