KREMNICA. Podporné stanovisko kraja proti povrchovej ťažbe s použitím kyanidového lúhovania nezískala Kremnica ani dnes.
Hoci sa pre opätovné predloženie návrhu uznesenia spojili všetci štyria poslanci za obvod Žiar nad Hronom, zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja o ňom nerokovalo.
Ježík vidí hrozbu arbitráží
Bod z programu stiahli, rovnako ako v auguste, na návrh poslanca Jozefa Ježíka (Smer-SD, ĽS-HZDS).
„Dôvody sú rovnaké ako predtým, keď sme si povedali, že by takýto návrh mal najskôr prejsť odbornými komisiami. Dnes nemáme k dispozícii žiadny konkrétny projekt, ku ktorému by sa dalo vyjadrovať,“ tvrdil s tým, že takéto podporné uznesenie by bolo aj tak právne irelevantné. „Okrem toho by mohla nastať situácia, že by subjekty, ktoré v tejto oblasti podnikajú, za takéto uznesenie samosprávny kraj žalovali a hrozili by arbitráže,“ spomenul ďalší dôvod.
Na otázku, prečo takto neargumentoval v apríli, keď krajskí poslanci hladko prijali obdobné uznesenie podporujúce boj proti ťažbe pre okres Detva, odpovedal: „V tom čase sme to ešte nevedeli.“
Flimer: Je to facka Kremničanom
Dvaja zo štyroch poslancov za okres Žiar nad Hronom, ktorí návrh podložený nesúhlasnými stanoviskami Kremnice, ale aj Lúčok a Kremnických Baní k ťažbe zlata, predkladali, po jeho vyradení z programu z rokovania na protest odišli.
„Takéto rozhodnutie považujem za prejav arogancie moci poslaneckého klubu Smer-SD v krajskom parlamente. Vyslali signál obyvateľom kraja, že sú tu dve kategórie občanov, rovní a rovnejší, v prípade Detvy sa zastupiteľstvo uznesenie o zákaze ťažby schválilo, v prípade Kremnice nie,“ vysvetlil svoj odchod Ladislav Kukolík (nezávislý).
Obdobne reagoval aj Daniel Gelien (nezávislý). „Nemôžem sedieť v jednej miestnosti s kolegami, ktorí mi od apríla rozprávajú, ako podporujú Kremnicu a okolie proti ťažbe zlata a nakoniec povedia, že sa to dá, ale až po voľbách. Nemôžu sľúbiť niečo, čo nemôžu splniť, lebo nikto z nás poslancov, ani župan, nevie, či tu bude sedieť aj po voľbách.“ Myslí si, že ak by odborné komisie pre dnešným zastupiteľstvom zasadli, už sa mohli vyjadriť. „Od nás materiály mali.“
Ďalší z predkladateľov, Vladimír Flimer (Smer-SD, ĽS-HZDS), síce na rokovaní ostal, no postup zastupiteľov označil za facku obyvateľom Kremnice a okolitých obcí, ktorí roky trvajúcu hrozbu ťažby prežívajú ako traumu.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka zopakoval, že na rozdiel od Detvy, nie sú zástupcovia Kremnice a okolia v názore na ťažbu jednotní. „Rozdiel bol v tom, že v Detve boli všetky združenia, všetky obce proti, v prípade Kremnice to tak pri našich stretnutiach nebolo,“ tvrdil dnes.
Sám podľa jeho slov s povrchovou ťažbou nesúhlasí. „Som presvedčený, že keď návrh pôjde po voľbách do komisií a do pléna, nakoniec aj Kremničanov zbavíme stresu,“ povedal a pripomenul, že podporné uznesenie kraja by malo len deklaratívny charakter, keďže postup pre ťažiarske firmy určuje legislatíva.
Kürthy: Voliči to vnímajú citlivo
Prečo je problém prijať podobné stanovisko ako v prípade Detvy aj pre Kremnicu, nechápe primátorka mesta Zuzana Balážová (nezávislá). O tom, čo je za tým, však špekulovať nechce.
„Zdá sa mi podivné, že všetci krajskí poslanci deklarujú, že sú proti ťažbe, ale hlasovať o tom nechcú,“ zareagovala.
Predseda občianskeho združenia Kremnica nad zlato, Luboš Kürthy, by podporné uznesenie kraja ocenil, no za pozitívum považuje aspoň skutočnosť, že nikto z krajských poslancov sa otvorene nepostavil za ťažbu.
„Je to chytrácka metóda. Budeme hovoriť, že sme proti ťažbe v Kremnici, ale odsunieme to na neskôr. Je pred voľbami a voliči to vnímajú veľmi citlivo,“ podotkol.
V Kremnici určili dobývací priestor v roku 1961. V súčasnosti ho podľa zmluvy môže dobývať spoločnosť Ortac, s.r.o. (predtým Kremnica Gold mining,s.r.o), dcéra britskej firmy Ortac Resources PLC, potrebné povolenia však zatiaľ nezískala.
