ŽIAR NAD HRONOM. Ani osem rokov po prijatí novely zákona o pohrebníctve, ktorou sa umožňovalo pochovávať potratené či predčasne odňaté ľudské plody, sa takýto krok nepovažuje za samozrejmosť. Aktuálne o tom pojednáva nový Zákon o pohrebníctve č. 131, ktorý je v platnosti dva roky.
Pomohli v troch prípadoch
Telesné pozostatky nenarodených detí je možné pochovávať v obci Nevoľné pri Kremnici. Od februára 2012 stojí na tamojšom cintoríne pamätník prvého Diecézneho pietneho miesta pochovávania potratených detí na Slovensku.
Pomník v tvare výkričníka, ktorého autorom je akademický sochár Milan Ormandík, je umiestnený neďaleko miesta posledného odpočinku banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža.
Od posvätenia pamätníka uplynuli už takmer dva roky, no doteraz možnosť pochovať svoje nenarodené dieťa na nevoľnianskom cintoríne nevyužil nikto.
„Z nemocníc sa nám už ale v troch prípadoch v rámci Slovenska podarilo vypýtať potratené deti, ktoré lekári nechceli rodičom vydať,“ informovala Magdaléna Poloňová z občianskeho združenia Tóbi.
Končia ako biologický odpad
Jednými z tých, ktorým združenie pomohlo, sú manželia Naďovci.
„Vlani v máji sa im v 22. týždni tehotenstva narodilo mŕtve dieťatko. Keď si pani Naďová pýtala jeho telesné pozostatky, lekárka na ňu vyštekla, že na to nemajú právo. Napriek tomu, že spomínaný zákon je na svete už osem rokov, mnohí lekári o ňom stále nevedia. Niektorí sa rodičom dokonca až vysmejú, alebo s nimi jednoducho nechcú komunikovať,“ pokračovala Poloňová. Zároveň poukázala na to, že telá takýchto detí bežne končia ako biologický odpad.
„Išla som teda osobne do nemocnice, kde som jej riaditeľovi zdôraznila, že ak to dieťatko rodičom na pochovanie nevydajú, porušujú zákon,“ hovorí.
Rovnako musela konať aj v ďalšom podobnom prípade. „Pod tlakom takýchto argumentov v nemocnici ustúpili,“ podotkla.
Synček Naďovcov mal nakoniec cirkevný pohreb, na ktorom sa s ním mohli dôstojne rozlúčiť.
Matkám to pomáha
Pochovať potratené deti môžu ľudia v rámci Slovenska kdekoľvek, nielen v Nevoľnom.
„Tam síce zatiaľ žiadne takéto dieťatko uložené nie je, ale ten pamätník tam stojí ako výkričník s možnosťou, že ľudia na to majú právo. Môžu ich uložiť aj do svojich už existujúcich hrobov, alebo im vytvoriť nové miesto,“ vysvetlila.
„Takáto možnosť zmierňuje postabortívny syndróm, čo potvrdzujú aj psychológovia. Keď matka takéhoto dieťatka má kam ísť položiť nejaký kvietok či zapáliť sviečku, naozaj jej to pomáha. Pri hrobčeku si tak svoju dcéru či synčeka dôstojne uctí,“ povedala so slovami, že pohreb takéhoto dieťatka môže byť cirkevný, aj občiansky.
„Toto je výzva aj pre občianske zbory. Neveriaci ľudia majú tiež právo, na základe žiadosti v zdravotníckom zariadení, vypýtať si svoje dieťa a následne ho pochovať,“ dodala.
