Pocity svojej hrdinky si kruto odtrpela na vlastnej koži

Pocity, ktoré ju prenasledovali po rozvode, vložila do knihy. Žiarčanka Kristína Falťanová prichádza na trh s čerstvou novinkou, na ktorej stránkach sa nájde nejedna žena.

ŽIAR NAD HRONOM. Knihu Modlitba za hriech napísala Kristína Falťanová počas materskej dovolenky. Splnila si ňou svoj dávny sen.

V týchto dňoch sa na pulty kníhkupectiev dostane tvoja prvotina. Aké máš pocity?

- Výborné. Splnil sa mi sen, takže momentálne si užívam všetko, čo sa v súvislosti s uvádzaním knihy na trh okolo mňa deje.

Kniha sa volá Modlitba za hriech. Prečo taký názov?

- Pôvodný, alebo možno skôr pracovný, názov bol trošku iný. No vzhľadom na to, že vo vydavateľstve, ktoré moju knihu vydáva, vyšiel aj román s rovnakým kľúčovým slovom, dohodli sme sa, že ho zmeníme. Nuž a prečo práve Modlitba za hriech? Myslím, že tí, ktorí si knihu prečítajú, budú presne vedieť prečo.

Neprezradíš viac?

- Môžem naznačiť, že za slovom hriech sa v tomto prípade skrýva zakázaná, pre niekoho možno trošku extrémna a morálne neprípustná láska. Názov je istým spôsobom tajomný, môže mať viacero významov. Z môjho pohľadu je originálny práve tým, že sa v ňom snúbi čosi absolútne čisté s tým, čo je červivé. Napriek tomu toto spojenie vo svojom skrytom význame nesie niečo nádherné.

Čo ťa podnietilo k písaniu?

- Zásadovosť a sľub, ktorý som dala sebe aj okoliu. Vždy som tvrdila, že svoju knihu napíšem na materskej dovolenke. Pár mesiacov po narodení syna som sa do toho teda pustila.

Odkiaľ si čerpala námet?

- Problematika vzťahov uväznených v milostnom trojuholníku, následné rozchody, rozvody, ale aj opätovné hľadanie dôvery a túžba po skutočnej láske je veľmi aktuálna. Možno som sa tiež potrebovala vypísať z dávnych pocitov a podaním akejsi pomyselnej štafety odovzdať ženám, alebo aj mužom, posolstvo, že rozvodom sa život nekončí. Naopak, mne ten môj skutočný život práve vtedy len začal. No a takáto kniha by mi v ťažkom období určite padla vhod.

Ako dlho vznikal príbeh hlavnej postavy Zoe?

- Nechala som sa unášať pocitmi, dala som na prvé dojmy. Vzhľadom na to, že príbeh z knihy je akousi mozaikou faktov z reálnych príbehov, netrvalo dlho a pekne som ich navzájom popretkávala, doladila a domyslela. Trvalo mi to asi jedno zaspávanie (úsmev). Na papier som ho dávala zhruba osem mesiacov.

Tak ako tvoja hrdinka, aj ty si sa musela vyrovnávať s rozvodom. Je v knihe tvoja osobná skúsenosť?

- Časť z nej určite áno. Netvrdím, že všetko, čo v knihe opisujem, sa stalo práve mne. Mám aj priateľky, ktoré majú priateľky a tie majú tiež priateľky (úsmev). No pocity, ktoré Zoe v knihe prežíva a myšlienky, ktoré ju neprestajne mučia, som si na vlastnej koži kruto odtrpela aj ja.

Čo bolo na písaní tejto knihy najťažšie?

- Paradoxne, na písaní absolútne nič. Ťažké bolo čakanie na vyjadrenie z vydavateľstva, ktoré trvalo niekoľko týždňov. Takisto nájsť spôsob ako bez akejkoľvek ujmy zosúladiť povinnosti všedného života s nie práve veľkým priestorom, ktorý v priebehu 24 hodín na písanie zostával.

Ako hodnotíš svoj súčasný život?

- Nerada by som si to zakríkla, ale som skutočne šťastná. Žijem svoj vlastný vysnívaný príbeh, ktorý som v maturitnom ročníku pri vyplňovaní akéhosi osobnostného testu napísala na zadnú stranu dotazníka. Otázka znela: Ako si predstavuješ svoj život o desať rokov? A som tam. Sekla som sa akurát v tom, že ráno nám do postele skočí kučeravé dievčatko. Mňa budí kučeravý chlapček (úsmev).

Ako si popri ňom stíhala písať?

- Po nociach. Klamala by som, keby som tvrdila, že podmienky boli vždy ideálne. Navyše som mala aj iné pracovné povinnosti. Keď som s písaním začala, môj synček mal len pár mesiacov. Každá mamina si teda vie predstaviť, ako sa nám každú chvíľu menil režim, nálady aj potreby. Krásne však bolo, že takmer vždy bol pri mne. Pozoroval ma, počúval, keď som si jednotlivé riadky čítala, alebo o nich nahlas uvažovala. Niekedy mi dokonca spal v náručí, zatiaľ čo ja som ako ďateľ jednou rukou ťukala do klávesnice. No a stíhala som to s pomocou blízkych. Keď som s knihou finišovala, pomohol mi veľmi priateľ, jeho ocino, moji rodičia a sestra, ktorí sa Alexa pravidelne ujali a vymýšľali mu program. Bez ich podpory by som to nikdy nezvládla.

Vďaka synovi a priateľovi prežíva šťastné obdobie.

A čo tvoje plány do budúcnosti? Rysuje sa nejaká ďalšia kniha?

- V hlave ju už mám premyslenú, no príbeh ešte vo mne musí emocionálne dozrieť. Najneskôr začiatkom roka by som však chcela začať písať.

Ponúkneš čitateľom podobný príbeh?

- Pripravovaná kniha bude odlišná. Opäť v nej síce nebudú chýbať láska, nové začiatky a okrajovo spomenutá nevera, no ich posolstvo bude v porovnaní s Modlitbou za hriech iné. Dej sa bude odohrávať v dvoch líniách, v súčasnosti a v období 2. svetovej vojny.

Prečo práve toto obdobie?

- Priateľova stará mama je fascinujúca rozprávačka a nádherná bytosť. Keď som príbeh jej osudu počula prvýkrát, zlomil mi srdce. Je krutý, dojemný, no napriek tomu nádherný. Časť z neho vo svojej druhej knihe určite použijem.

Kedy a kde plánuješ krst aktuálnej knihy?

- Prvýkrát 15. novembra v Bratislave na Bibliotéke, kde ju do života uvedú tri sudičky - herečky Karin Haydu, Lucia Hurajová a speváčka Patrícia Vitteková. Každá z nich na vlastnej koži zažila trpkosť, poníženie a citovú devastáciu, ktorú partnerova nevera prináša. Napriek tomu dokázali vstať a opäť milovať. V rámci vianočných trhov ju chcem ale verejne pokrstiť aj doma spolu so Žiarčanmi.