ŽIAR NAD HRONOM. Štefánia Pártošová napísala väčšinu svojich básní v období, keď žila v Žiari nad Hronom. Slovenská poetka, autorka veršov o porozumení medzi ľuďmi a o humanistických ideáloch, by 28. októbra oslávila sto rokov.
Únia žien Slovenska iniciovala inštalovanie pamätnej tabule, ktorá ju má pripomínať. Slávnostné odhalenie sa konalo v deň jej jubilea, pričom nechýbali ani jej syn a vnuk.
Bez nikotínu a kávy to nešlo
„Je veľmi milé, že si na moju mamu spomenuli a takýmto spôsobom ju trochu zviditeľnili. Najmä preto, že málokto už vie, kto vlastne bola a čo robila,“ povedal jej syn Štefan Pártoš.
„Som rád, že ju žiarskej verejnosti takto pripomenuli. Veď veľkú časť svojho plodného života pôsobila práve v tomto meste,“ pripomenul.
Zároveň ocenil, že pamätná tabuľa je inštalovaná na Námestí Matice slovenskej, ktoré je dosť frekventované.
„Žiar nad Hronom je pomerne mladé mesto, ktoré si buduje svoju vlastnú históriu. Je dobre, keď upozorňuje na ľudí, ktorí tu žili a niečo po sebe zanechali. Po niektorých sú tu dokonca pomenované aj ulice, no mnohí nevedia, prečo ich tak nazvali,“ pokračoval. Následne si na svoju mamu sám zaspomínal.
„Pamätám si, že pri tvorbe vždy musela mať čiernu kávu a horiacu cigaretu. Fajčila veľmi veľa, nikdy s tým neprestala. Bez toho to jednoducho nešlo, inak by sa nevedela sústrediť. Pracovala viac hodín denne, takže to k tomu patrilo,“ podotkol.
Medzi jeho obľúbené patrí jej báseň s názvom A keby zas.
„Hovorí o tom, že keby sa zas niečo také stalo, opäť by vytasila svoje srdce a išla do boja. Recitovávala sa dosť často, má v sebe silný náboj,“ vysvetlil.
Počas spomienkového podujatia sa v Žiari stretol aj s priateľkami svojej mamy.
„Prišla napríklad pani profesorka Nelli Veselá, ktorá má za sebou takisto veľmi pohnuté životné osudy. Asi aj preto si s mojou mamou rozumeli,“ dodal.
Pomenovali po nej ulicu
Štefánia Pártošová sa narodila v roku 1913 v Trenčíne.
V roku 1944 sa aktívne zúčastnila Slovenského národného povstania. Po jeho ústupe bola až do marca 1945 väznená.
Do Žiaru, kde je po nej pomenovaná aj ulica, prišla v roku 1956 za svojím manželom lekárom. V tom istom roku debutovala zbierkou básní Starým priateľstvám.
Vo svojich dielach sa venovala témam Slovenského národného povstania a protifašistického odboja, no využívala aj motívy lásky, nádeje, priamočiarosti, úcty k človeku. Jej diela majú často ráz mravného apelu.
Poéziu písala pre dospelých, mládež aj deti. Zo Žiaru odišla s rodinou v roku 1973 do Bratislavy. V hlavnom meste sa jej „pozemská púť“ skončila v júli 1987.
