ŽIAR NAD HRONOM. Amatérsky fotograf Jozef Krchman sa zaujíma o históriu, zvlášť Žiaru nad Hronom, v ktorom býva. K tomuto mestu patria aj fontány, ktoré nám ukázal na záberoch v rôznych časových obdobiach.
Lemovali ju palmy a kvety
Prvá, ktorú vybudovali ešte vo Svätom Kríži, je fontána v Parku Štefana Moysesa. Jej najstaršia podoba sa zachovala na dobových pohľadniciach zberateľa Mariána Pavúka.
Zábery z rokov 1918 a 1921 ukazujú, že kedysi bola ohradená pekným kovaným plotom, okolo ktorého vynikali malé palmy a kvety. V strede fontány dominovala socha chlapčeka držiaceho zrejme labuť. Odvtedy však prešla niekoľkými premenami.
Záber z roku 1918. FOTO: ARCHÍV MARIÁN PAVÚK
Kolorovaná pohľadnica z roku 1921. ARCHÍV MARIÁN PAVÚK
S fotografiou od Máriusa Hrmu sa presunieme o desiatky rokov ďalej. Zachytáva sochu chlapčeka, pričom podstavec nahradila mušľa. Na ďalšom zábere už po soche niet ani stopy. Z mušle sa stal kvetináč, nefunkčná fontána je ohradená zábradlím z oceľových trubiek.
FOTO: MÁRIUS HRMO
FOTO: MARIÁN PAVÚK
„Keď túto fontánu niekedy v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia rekonštruovali, do jej stredu dali kamenný kvet,“ uvádza žiarsky publicista Richard Kafka. Mušľa teda zmizla, oceľové zábradlie nahradila kamenná obruba. Práve v takejto forme, bez vody, ju pozná väčšina Žiarčanov.
FOTO: JOZEF KRCHMAN
„Mušľa je uskladnená v neďalekom záhradníctve a chátra,“ ukazuje Krchman ďalšiu fotografiu ako dôkaz. „Myslím si, že tak ako samotná fontána, ktorú nedávno začali rekonštruovať, treba dať šancu aj tomuto artefaktu. Možno by sa ujal na betónovom podstavci vsadenom do jazierka žiarskeho parku. Tam by mušľa ako striekajúca fontána mohla tvoriť kyslík pre ryby,“ hovorí o svojej vízii. „Niečo podobné majú v Rajeckých Tepliciach,“ podotkol.
Mušľa je "odložená" v záhradníctve. FOTO: JOZEF KRCHMAN
„Pracujeme s tým, čo je a park, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, chceme zatraktívniť,“ reagoval na jeho slová hovorca mesta Martin Baláž.
„Ak existuje nejaký pôvodný artefakt, budeme hovoriť o tom, akým spôsobom by sa dal využiť,“ povedal.
Ruiny pred bytovkami
Peniaze na obnovu fontány v parku získalo mesto z tohtoročného vstupného na hudobný festival City fest. V internetovej ankete o ich použití rozhodli samotní Žiarčania.
„Som veľmi rád, že ľudia sa priklonili práve k tejto možnosti. Teší ma to o to viac, že v Žiari bývam od detstva, ale túto fontánu som nikdy nevidel striekať,“ pokračoval Krchman.
Mrzí ho však, že v meste sú aj ďalšie, ktorých funkčnosť nikdy nezažil. Ruiny dvoch takýchto pamiatok stoja pred bytovkami na takzvanej Lovčianskej ceste.
„Zrejme vznikli niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia,“ hovorí ukazujúc ich na fotografiách.
„Nikdy som v nich nevidel tiecť vodu. Keď je však možné opraviť jednu, prečo by nemohli striekať všetky?“ pýta sa.
Mesto sa podľa Baláža touto možnosťou nikdy nezaoberalo. „Aktuálne sa k tomu vyjadriť neviem,“ podotkol.
Torzá fontán pri Lovčianskej ceste. FOTO: JOZEF KRCHMAN
Štvrtá fontána vznikla na Námestí Matice slovenskej koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Postavili ju z hliníka, no po pár rokoch prestala fungovať aj tá. K jej úplnej likvidácii došlo počas nie tak dávnej rekonštrukcii námestia.
Pri pohľade na túto fotografiu si mnohí už len nostalgicky zaspomínajú. FOTO: JOZEF KRCHMAN
Hliníkovú fontánu vystriedala menšia, okrúhla, zobrazujúca kvet. Po istom čase sa aj na nej začali prejavovať poruchy a mesto sa z nej rozhodlo urobiť kvetináč. Tento krok sa však stretol s vlnou kritiky. Vedenie Žiaru ju dalo pred tohtoročným letom opäť spojazdniť.
Najmodernejšou a zatiaľ poslednou je fontána vystrekujúca gejzíry vody, ktoré po zotmení menia farbu. V letných mesiacoch sa v nej osviežujú najmä deti.
FOTO: JOZEF KRCHMAN
