ŽIAR NAD HRONOM. Hoci nám astronómovia sľubovali voľným okom viditeľnú a nezvyčajne jasnú Vianočnú kométu, ktorou sa pre nás mala stať ISON, optimistické predpovede sa nenaplnili.
Kométa objavená v ruskej Karélii, ktorej prelet okolo Slnka sledoval s napätím celý svet, toto stretnutie neprežila.
Po očakávanej kométe ostali iba fotografie
„Rozpad jadra nastal tesne pred prechodom perihéliom, teda pred najväčším priblížením sa k Slnku. Spoza neho vyšli už len trosky, akýsi chumáč, obláčik bez typického chvosta ,“ približuje neslávny osud tento rok najočakávanejšej kométy Marcel Škreka z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Pod koniec „vlasatice“ sa podpísali najmä slapové sily a extrémne vysoká teplota, pri akej sa vyparujú skaly.
Kto chcel ISON vidieť na vlastné oči ešte pred vstupom do najdramatickejšej fázy jej púte, musel si poriadne privstať. „Keď postupne zjasňovala, dala sa pozorovať aj malými ďalekohľadmi pred východom Slnka okolo piatej ráno. Urobil som aj niekoľko jej fotografií, to je však to jediné, čo nám po nej zostalo,“ konštatuje sklamane Tomáš Dobrovodský, rovnako zo žiarskej hvezdárne.
Oblohe dominujú Venuša a Jupiter
Náplasťou, aj keď len slabou, môže byť pre pozorovateľov hviezdnej oblohy v týchto dňoch iná kométa, a to C/2013 R1 (Lovejoy), objavená v Austrálii začiatkom septembra.
„Nie je to žiadny ťahák. Voľným okom je viditeľná len za veľmi dobrých podmienok, ťažko ju totiž rozoznať od iných telies na oblohe. V celej kráse, teda aj s chvostom a zelenkavou hlavičkou, ju však možno sledovať cez ďalekohľad,“ hovorí Škreka.
Na nebi sa dá nájsť zvečera nízko nad obzorom, najlepšie podmienky sú ale nadránom.
„Dominantným až neprehliadnuteľným objektom večerného súmraku, teda v čase krátko po západe Slnka, je v tomto období planéta Venuša.
Vo výhodnej polohe je aj Jupiter, ktorý sa dostáva vysoko nad obzor, čím sa zlepšujú podmienky jeho pozorovania,“ pozýva na pravidelné večerné prehliadky pre verejnosť, ktoré sa v hvezdárni konajú každý piatok, Dobrovodský.
Obaja astronómovia sa zhodujú, že aj vianočná obloha má čo ponúknuť, počas Štedrého večera si však plánujú dať pauzu aj oni.
Bola Betlehemská hviezda „kačiča“?
V období Vianoc sa hvezdárov často pýtajú aj na Betlehemskú hviezdu. „Bola to kométa, výbuch supernovy, meteorický roj alebo niečo úplne iné? Ako toto svetlo, ktoré malo troch mudrcov z východu priviesť až do Betlehema, kde vzdali úctu novonarodenému Ježišovi, vyzeralo?“ zaujíma zvedavcov.
Spory o vysvetlenie úkazu trvajú storočia a jasno v tom odborníci nemajú ani dnes.
„Jedna z teórií hovorí, že nešlo o reálne pozorovaný objekt, ale len o symbol, ktorý účelovo podčiarkuje konkrétnu historickú udalosť. Mohli by sme to nazvať „pozorovateľskou kačicou“. Ďalšia z alternatív sa odvoláva na zdanlivé priblíženie sa dvoch planét ku ktorému v tých rokoch prišlo, Jupiteru a Saturnu, a ktoré sa v takomto postavení mohlo pozorovateľom zdať ako jedna výrazná hviezda,“ spomenie len niektoré z úvah Škreka.
Taliansky umelec zobrazil Betlehemskú hviezdu ako kométu.
Za kométu nad jasličkami môže taliansky umelec
Jeho kolega tvrdí, že pravdepodobne však nešlo o kométu, o „hviezde“ hovoria aj pôvodné historické pramene.
„Z toho obdobia sú dosť dobre doložené jasné kométy a v tom konkrétnom čase žiadna pozorovaná nebola. Okrem toho zobrazenie vianočného symbolu ako kométy s chvostom sa objavilo až oveľa neskôr, v stredoveku. Na obraze s motívom klaňania sa troch kráľov alebo mudrcov ju v tejto podobe začiatkom 14. storočia zachytil taliansky umelec Giotto di Bondone,“ vysvetľuje Dobrovodský.
Viaceré indície smerujú k tomu, že umelec pôsobiaci v období ranej renesancie použil ako predobraz Betlehemskej hviezdy Halleyho kométu, ktorú sám nejaký čas pred tým pozoroval.
„Predpokladá sa, že je to jedno z prvých vyobrazení tejto veľmi známej kométy, preto aj sondu, ktorá k nej smerovala zo Zeme v roku 1986, keď sa zatiaľ naposledy priblížila k Slnku, pomenovala Európska vesmírna agentúra Giotto,“ dodáva Dobrovodský.
