ŽIAR NAD HRONOM. Autorka ženských románov, Katarína Gillerová, prežila svoje detstvo a mladosť v Žiari nad Hronom. Po maturite odišla do Bratislavy, kde pôsobí ako ekonómka. Popritom je aj úspešnou a obľúbenou spisovateľkou. Nedávno vydala svoj v poradí už jedenásty román s názvom Ak mi uveríš.
Každý rok napíšete jednu knihu. Ako sa to dá stíhať popri profesii ekonómky?
- Je to náročné, ale baví ma to. Darí sa mi to na úkor môjho voľného času. Píšem cez víkendy, po nociach, aj na dovolenke. Tak striedavo, aby som sa mohla venovať aj túram do prírody, občas zumbe alebo štúdiu jazykov. Chcem stíhať všetko, čo mi pomáha zbaviť sa pracovného stresu. Písanie však musím často prerušovať a dej románu si držať v hlave.
Novinka Ak mi uveríš je na pultoch kníhkupectiev len pár týždňov. O čom je?
- O nedôvere, náruživosti a zrade. O tom ako obyčajná esemeska, ktorá do mobilu príde omylom, môže narušiť vzťahy medzi partnermi. Dvadsaťosemročnú Viktóriu zatiahne kolegyňa do svojho rozvodu a tým sa dostane do víru problémov. Po rokoch, keď sa po smrti blízkej osoby stará o svojho malého synovca a pozná len povinnosti, stretáva zrazu muža, do ktorého sa bezhlavo zamiluje. Zároveň sa z jej minulosti vynára ďalší muž, ktorého kedysi ľúbila, ale tesne pred svadbou sa s ním rozišla.
Opäť ste pri písaní čerpali zo skutočných príbehov zo života?
- Po pätnástich rokoch som sa stretla s kamarátkou z jedného školenia. Zašli sme spolu na kávu a ona mi rozprávala svoj príbeh ako prišla o priateľku, pretože sa dala dokopy s jej bývalým manželom. Musela sa rozhodnúť medzi nimi dvoma, a vybrala si muža, do ktorého sa zaľúbila. Tak som si vypýtala povolenie použiť jej príbeh v knihe.
Čitateľské recenzie na ňu sú plné superlatív. „Skvelá, grandiózna kniha napísaná na vysokej úrovni. Číta sa jedným dychom,“ hodnotí jedna z vašich fanúšičiek. Vždy sa stretávate len s pozitívnymi reakciami?
- Áno. Príbeh sa snažím napísať pútavo, vždy je zo života a mnoho čitateliek sa v ňom nájde. Aj minule mi jedna povedala: „Jéj, úplne akoby ste opísali mňa v románe Neodchádzaj. Aj ten vzťah s mamou a sestrou bol úplne rovnaký!“
Stáva sa, že vás čitatelia kontaktujú?
- Napíšu list, mail, alebo na facebook. Nadšené odozvy mám tiež z besied, na ktoré chodím. Až tak často ich ale neabsolvujem, charakter mojej práce mi to, žiaľ, nedovoľuje.
O čo sa zaujímajú?
- Chcú vedieť ako tvorím, kde beriem námety, preberáme jednotlivé romány a postavy z nich a hodnotia ich správanie. Je to pre mňa veľmi podnetné, spätná väzba, ktorá mi pomáha v ďalšej tvorbe.
Ďalšiu knihu zrejme začnete písať budúci rok v máji, po všetkých vybavovačkách okolo daňových priznaní. Viete už teraz, o čom bude?
- Máte pravdu, asi v máji začnem písať novú knihu, ale jednu, trochu odlišnú od tých doterajších, mám rozpísanú... a neviem, kedy ju dokončím.
Tú, s ktorou začnem v máji, už mám v hlave a čaká. Takže viem, o čom bude, ale čitatelia si musia počkať na Zvláštny príbeh.
Zažili ste niekedy obdobie, keď ste si povedali, že s písaním končíte?
- To som si ešte nikdy nepovedala, pretože mám toľko nápadov, že by som mohla napísať aj dva romány ročne. Práve naopak, neviem sa dočkať, kedy si môžem po daňových priznaniach sadnúť k písaniu.
Nebojíte sa „vyhorenia“?
- Nie, život okolo mňa ponúka toľko príbehov a osudov, že mi stačí iba pozorne počúvať a potom sadnúť k počítaču...
