Tvar, hustota konárov a veľkosť, to sú hlavné kritériá, ktoré zavážia pri výbere vianočných stromčekov. Kremnickí lesníci za nimi vyrážajú aj v zlom počasí.
KREMNICA. V terénnom aute stúpame do kopcov v kremnických lesoch. Kolesá sa zabárajú do čerstvo napadnutého snehu a pred sebou vidíme biele kúdoly, ktoré vietor postupne ukladá na svah v podobe závejov.
Signál mobilného telefónu už nevystačí ani na jedinú čiarku a my hľadáme lesníkov, ktorí sa aj dnes, ako vždy začiatkom decembra, vybrali do mladín za vianočnými stromčekmi.
Do kostolov, na námestia, aj do obývačiek
„Každoročne ich predáme a rozdáme viac ako dvestopäťdesiat, pričom v prevažnej väčšine sú to mladé smreky. Tie veľké, na manipuláciu s ktorými potrebujeme špeciálnu techniku, putujú ešte pred Mikulášom do škôl a kostolov, prípadne na námestia a námestíčka v Kremnici a okolitých obciach. Ostatné, na ktoré stačí ručná píla, skončia v obývačkách,“ hovorí šéf Mestských lesov Kremnica, Karol Mutňanský.
Takýto vianočný smrek si môžu Kremničania zadovážiť za päť až sedem eur v závislosti od veľkosti. Podľa Mutňanského pritom ide o ľudovú cenu.
„Snažíme sa, aby sa ľuďom oplatilo prísť si vybrať k nám na dvor a nemuseli tak chodiť sami do lesa. Okrem toho, že za nelegálny výrub hrozí trest, laici sa zväčša vrhnú na najkrajšie kusy a nevnímajú lesnícke hľadisko, podľa ktorého by práve najkvalitnejšie stromčeky mali ostať rásť ďalšie desiatky rokov,“ vysvetľuje.
Aj lesníci pri výrube často riešia dilemu. Vianočný stromček totiž musí spĺňať isté estetické kritériá, no zároveň by nemal v poraste chýbať.
S ozdobami to netreba preháňať. Stromček by mal vyniknúť, hovorí Michal Murgaš. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Vône ihličia má v hore dosť
Čas tlačí a lesníci sa vydávajú za svojou úlohou za každého počasia. Aj dnes vhupli do závejov až po kolená.
„Niekedy je to náročné. Človek sa nachodí a narobí, za mokra, aj v snehu,“ približuje Ján Zelina, ktorý s čiapkou a obočím bielym od snehu pozhadzovaného z vrcholcov, pripomína Mikuláša. Hoci sa mnohým rodinám stará o sviatky voňajúce ihličím, on si doma každoročne vyzdobí umelý stromček.
„Ja v podstate nerád rúbem, ale je to moja pracovná náplň. Vôňa živého stromčeka mi nechýba, v hore si jej užijem dosť,“ usmieva sa.
Tradíciu však ctí inak, medzi ozdobami nemôžu chýbať salónky z kockového cukru, ktorý do celofánu balila ešte jeho stará mama.
Rozhoduje najmä pravidelný tvar
Vybrať vhodný vianočný stromček nie je také jednoduché, ako by sa mohla zdať. „Nemôžete si ho napríklad vyhliadnuť v lete, lebo hora sa stále mení, takže vyberáme priamo tu a teraz,“ ukazuje na kolegov, predierajúcich sa pomedzi jedličky, Michal Murgaš. Nad našou otázkou, či sa mu stromčeky prihovárajú so slovami, že sú tie pravé, sa len pousmeje a pokrúti hlavou.
„Vyberáme ich podľa jednoduchých kritérií. Mali by byť husté, s pravidelne rastúcimi konármi, vysoké podľa toho, kde budú stáť – pred kostol tak 6-metrové, do kostola 4-metrové a do bytu či do domu tak do dvoch metrov. Dôležité je to, aby po nich v hore neostala diera,“ objasňuje.
Ozdôb stačí málo, aby vynikol
V areáli mestských lesov si pred Vianocami vyberie každý. Ten, kto používa veľa ozdôb, a chce preto pevný strom, ale aj ten, kto má malý byt, a potrebuje stromček menšieho vzrastu. V posledné dni pred Štedrým dňom to, čo ostane, porozdávajú rodinám v hmotnej núdzi.
„Nech má každý pekné sviatky. Živý, voňavý stromček, aj keď je trochu krivý a má redšie konáre, je predsa niečo úplne iné ako umelý,“ hovorí Murgaš.
Na tom jeho musia byť salónky, kolekcia a len zopár gúľ a ďalších ozdôb. „Netreba naň toho navešať veľa. Je krajšie, keď vynikne strom, veď salónky sa môžu dať aj do košíka či do misky pod ním,“ radí.
Jeho mladší kolega, Ján Nárožný, si tento rok vychutná Vianoce viac ako po iné roky. „Prvý raz ich strávime s manželkou a 4,5-ročnou dcérkou v dome, ktorý sme si postavili,“ prezradí.
Stromček je podľa neho niekedy lepšie odpíliť a prichystať skôr, aby nešiel rovno z prudkého mrazu do vykúrenej izby, mohol by totiž opadať. Miesto pri radiátore či inom zdroji tepla mu veľmi nesvedčí, no v obmedzených priestoroch si človek nenavyberá. „Ak je to možné, nalejte preto do stojana vodu, aj to môže predĺžiť životnosť vianočného symbolu.“
Z pekných robia škaredé. Ako prevenciu
Aj v súčasnosti sa nájdu ľudia, ktorí si chcú strom nájsť a odpíliť sami. Niektorí si ani neuvedomia, že ide o krádež, iní hľadajú práve adrenalín spojený s rizikom, že ich prichytia.
„Mávame pravidelné služby, keď kontrolujeme rizikové lokality. Nikomu nechceme kaziť Vianoce, ale v prípadoch, keď vidíme, že niekto píli vo veľkom „na kšeft“, postupujeme nekompromisne,“ upozorňuje Mutňanský. V porastoch blízko obytných zón robievajú aj preventívne opatrenia.
„Nožnicami povycvakávame niektoré z konárov, aby nevypilovali stromy, ktoré by mali rásť ďalej.“
On sám si však po vianočný stromček do lesa zájde osobne. „Kedysi s manželkou a dnes s mladším synom. Je to taký náš zvyk, rovnako ako zdobenie tradičnými ozdobami zo slamy, šúpolia, medovníkov, ktoré každý rok dokupujeme od remeselníkov na vianočných trhoch“ dodáva.
