Maketa baníckeho domčeka vznikla na základe skutočnej predlohy. „Môj rodičovský dom bol presne taký istý,“ hovorí autorka diela, Novobančanka Tatiana Marušková.
NOVÁ BAŇA. Model baníckeho domčeka, ktorý vznikol v roku 2000, obklopujú postavičky zo šúpolia.
Prplavá práca
„Je to moja srdcovka, v tom čase som tým žila,“ povedala autorka makety Tatiana Marušková.
„Najťažšia na tom bola prplavá práca s figúrkami. Snažili sme sa im vdýchnuť život tak, aby to vyzeralo prirodzene,“ pokračovala. „Pomáhali mi s nimi klienti Domova sociálnych služieb (DSS) Hrabiny, kde som pracovala od roku 1974. Drevený domček vznikol v spolupráci s mojím susedom,“ vysvetlila.
„Sama pochádzam z baníckej rodiny. Môj rodičovský dom, v novobanskej časti Vršky, bol presne taký istý,“ hovorí. „Postavili ho z kameňa a mal drevené gangy v tvare písmena L. Postupne sme ho poprerábali, ale pôvodne vyzeral ako tá maketa. V jeho susedstve doteraz taký domček jestvuje,“ podotkla.
Detailné zábery na model baníckeho domčeka. FOTO: TM
Dvadsať postavičiek
Maketa vznikala v jesennom čase, ktorému je prispôsobená aj celá scenéria. Postavičky zo šúpolia približujú vtedajšie zvyklosti a práce súvisiace so zberom hrozna, orieškov či šípok.
„Dokopy je tam okolo dvadsať figúrok. Jedna z nich zobrazuje mladíka v baníckej rovnošate, ďalšie dve sú vo sviatočnom novobanskom oblečení, vychystané ísť do kostola, čo naznačuje modlitebná knižka v ruke jednej z nich. Zakomponovala som tam tiež starých ľudí sediacich na pôjde,“ stručne opísala svoje dielo.
„Snažila som sa zachytiť obraz typickej baníckej rodiny. Aj u nás to bolo tak, že keď sa robili nejaké práce, zišli sme sa pri nich dve, možno tri rodiny. Oproti nám napríklad býval otcov bratranec. Na našom dvore veru bývalo rušno,“ spomenula časy, ktoré zažila ako dieťa.
Autorka makety Tatiana Marušková pri baníckom dome, ktorý je v susedstve jej rodičovského. FOTO: (ARCHÍV TM)
Darovali ho múzeu
V súčasnosti je unikátna maketa v Pohronskom múzeu v Novej Bani.
„V roku 2001 tu vystavovali svoje práce deti z Hrabín pod názvom Stopy v mojej duši. Súčasťou bol aj banícky domček, ktorý nám vtedy venovali,“ vysvetlila riaditeľka múzea Katarína Konečná.
Návštevníci múzea ho však momentálne nemajú možnosť vidieť.
„Je v našom zbierkovom fonde. Príležitosť obzrieť si ho sa zrejme naskytne pri príležitosti nejakej tematickej výstavy,“ dodala.
