Či dôjde k jeho zmene, rozhodne referendum.
REPIŠTE. Obec Repište je datovaná od roku 1388, no erb má oficiálne až od roku 2003.
„Vtedy ho úplnou náhodou našiel v bratislavskom archíve profesor Jozef Novák, bývalý riaditeľ heraldickej komisie pri ministerstve vnútra,“ povedal starosta Repišťa Vladimír Šalkovský (Smer-SD).
„Keď nám to oznámil, potešili sme sa. Predsa len, prázdna pečať bez erbu, ktorú sme dovtedy používali, nevyzerala veľmi reprezentatívne.“
Termín zatiaľ nemajú
Grafický návrh erbu, pečate, aj vlajky, im vyrobila akademická maliarka Emília Čisáriková. Zobrazuje na pažiti stojaceho neznámeho biskupa s berlou v ruke. Aby ho ozvláštnili, po jeho stranách vyčnieva repa, z ktorej vyrastajú zelené dužinaté listy.
„Potom sme ho predložili obecnému zastupiteľstvu. Tri mesiace pred schválením sme erb dali aj na nástenku v obci, aby sa s ním oboznámili všetci obyvatelia,“ pokračoval. „Keďže sme nemali žiadne záporné pripomienky, po náležitých procedúrach sme ho začali používať.“
Pred časom však prišiel miestny aktivista s novým návrhom. V ňom by mali repu nahradiť banské náradie a obojručná píla.
„Keďže naša obec nebola poľnohospodársky zameraná, repa sa tu možno až tak nepestovala. Určitá časť obyvateľov pracovala v baníctve,“ podotkol starosta. Zároveň poukázal na symbol píly. „V minulosti sme tu mali oveľa rozsiahlejšie lesy, takže tu fungovalo aj drevorubačstvo.“ Myslí si preto, že nejde o zlý nápad, no nechcel, aby o zmene erbu rozhodli piati poslanci v obecnom zastupiteľstve. V Repišti teda zorganizovali petíciu, pod ktorú sa podpísalo 113 ľudí.
„To je 44,7 percenta oprávnených voličov, ktorí nás takto žiadajú, aby sme urobili miestne referendum.“ Zvolať by ho mali do 90 dní od oficiálneho prevzatia petičných hárkov. V Repišti sa tak stalo 4. februára.
Termín referenda ešte nie je istý. Všetky náklady spojené s ním zaplatí obec.
Z úcty k predkom
Petíciu o zmene erbu inicioval Peter Krahulec. Názov obce podľa neho vôbec nemusí súvisieť s pestovaním repy ako sa pôvodne myslelo.
„V kostoloch v Španej Doline aj v Hodruši-Hámroch som si všimol obraz s povedomou podobizňou. Potom mi došlo, že je to vlastne náš neznámy svätý, ktorého máme v erbe,“ povedal.
„Začal som zháňať informácie a podarilo sa mi zistiť, že je to svätý Kliment, ktorý bol prvým patrónom baníkov na Slovensku,“ pokračoval. „Dopátral som sa, že význam slova repistia znamenal uvoľnená pôda na ďalšie obrábanie. Odtiaľto sa vyvážala ruda a drevo, ešte v roku 1938 sme boli regulárnym banským revírom,“ vysvetlil. „Konzultovalo sa to aj s predsedom heraldickej komisie, ktorý je tiež toho názoru, že repy v našom erbe nemajú čo robiť. O tom, že sme boli baníckou dedinou, existuje dostatok dôkazov,“ podotkol. „Vážim si tradície a kultúru svojich predkov, všetko v súvislosti s erbom robím z úcty k nim,“ dodal.
Sú za zmenu
Väčšine obyvateľov Repišťa, ktorých sme stretli, sa zmena erbu pozdáva.
„Keďže sa prišlo na nové skutočnosti, myslím si, že je to na mieste. Ja som za zmenu. Je tu ale ešte otázka financií, ktoré sa na to budú musieť vynaložiť,“ povedal Miloš Bahúl.
„Dúfam, že referendum prejde a dá sa to na poriadok. Vraj by to nemalo byť až také nákladné,“ podotkol Peter.
Iný názor má Alena. „Sú dôležitejšie veci. Napríklad cesty, osvetlenie a podobne,“ tvrdí.