ŽIAR NAD HRONOM. Zoo preparatórium existuje v Žiari nad Hronom od roku 1950.
„Je najstaršie na území našej krajiny. Pôvodne, za prvej republiky a Slovenského štátu, sa nachádzalo v Nových Zámkoch. Vlastnil ho môj predchodca, podnikateľ Ferdinand Adamovič,“ hovorí súčasný majiteľ Ján Bahno.
„Po vojne mu ale všetko znárodnili a s preparatóriom sa ako jeho vedúci presťahoval do Žiaru. Tu patrilo pod Štátne lesy, neskôr pod Jednotné roľnícke družstvo.“
Vyvážali aj do Indonézie
„Ja som sem prišiel v roku 1957 ako štrnásťročný učeň mučeň,“ povedal s úsmevom na tvári. Odvtedy prešiel dôkladným školením a bohatou praxou. Neskôr sa stal vedúcim prevádzky, pričom šéfoval štrnástim ľuďom.
„Robilo sa veľmi dobre a najmä veľa, aj na export. Ročne sme vyviezli štyri plné kamióny preparátov do Nemecka. Odtiaľ sem chodili cez cestovné kancelárie húfy poľovníkov,“ vysvetlil.
Exportovali tiež do Spojených štátov amerických, Brazílie či Indonézie.
„Poľovať k nám chodilo veľa bohatých ľudí, v čom zohrala svoju úlohu aj naša dobrá spoluprácu s Tatralovom (poľovnícka cestovná kancelária, pozn. red.).“
Často ich vyhľadávali aj domáci, celkom obyčajní ľudia. O prácu teda nemali núdzu.
„Zažili sme časy, keď sme mesačne urobili šesťsto bažantov. Stávalo sa tiež, že prišiel dedko so sojkou, alebo veveričkou, pre vnuka,“ spomína.
„Táto firma mala vysoký kredit. Nejeden raz mi zavolali Česi so slovami: Pán Bahno, potrebovali by sme spraviť divočáka, môžeme ho k vám doviezť?“
Aj to svedčí o tom, že vo vtedajšom Československu mali dobré meno. Okrem nich totiž v spoločnej republike nechýbali preparatóriá ani v Prahe a Brne.
V preparatóriu robili tisícky zvierat, medzi nimi vlka či kozu skrutkorohú. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Pomník ministra Janovica
„Predtým sme pôsobili vo viacerých objektoch v starej časti Žiaru. Viackrát sme sa sťahovali, toto je už šiesta budova,“ povedal o súčasnom sídle, ktoré vybudovali v Ladomerskej Vieske.
„Začali ju stavať v roku 1976 zásluhou vtedajšieho ministra poľnohospodárstva Jána Janovica. Ten mi jedného dňa zatelefonoval a povedal: Priateľ Bahno, takto to nemôže byť. Do štyroch dní pripravte projekt na novú budovu preparatória.“ Samozrejme, potešilo ho to.
„Toto je vlastne pomník po ministrovi Janovicovi,“ tvrdí a netají, že s členom vtedajšej vlády mal nadštandardné vzťahy.
„Bol vášnivým poľovníkom a vždy, keď išiel z Tatier, zastavil sa tu. Trochu sme posedeli, podebatovali a v ceste pokračoval ďalej.“
Doba sa však zmenila. Prišiel prevrat a Jánovi Bahnovi nezostávalo nič iné ako preparatórium kúpiť. V súčasnosti zamestnáva troch ľudí. „Práce je oveľa menej. Kredit sme si však udržali. Napriek tomu, že na Slovensku okrem nás preparujú aj v bojnickej zoo a vo Veľkom Krtíši.“
Zdieranie kože z bažanta. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Nosorožec a slon z Botswany
„Cez moje ruky prešlo tritisíc medveďov,“ pokračoval so slovami, že prvé šelmy tohto druhu sa na Slovensku začali oficiálne strieľať v roku 1958. „V súčasnosti sa k nám ročne dostanú na spracovanie tri, možno štyri kusy,“ podotkol.
„Za našu prácu a jej kvalitu sa hanbiť nemusíme. To môžu potvrdiť tí, čo si sem nosia svoje úlovky,“ povedal. Zároveň pripomenul, že robia danielov, diviakov, srncov, ale aj preparáty líšok a ďalších zvierat, medzi ktorými nechýbajú tigre a levy.
Nedávno spracovali napríklad medveďa uloveného v ruských horách či pakistanské kozy skrutkorohé.
Skúsenosti majú aj so stovkou kusov exotických druhov z Afriky.
„Ako prví na Slovensku sme robili hlavu slona. Z Botswany, kde ho ulovil slovenský poľovník, k nám išiel dva roky. Komplikovali to papiere,“ podotkol.
„Teraz sme dostali nosorožca, no zatiaľ sme s ním nič nerobili. Keďže ide o chráneného živočícha, vláda musela vydať potvrdenie, že som štátny preparátor,“ vysvetlil.
„Spolupracujeme aj s kožušníkom, nábytkárom a rezbárom. Takto vznikli aj tieto čiapky a sedacie súpravy,“ ukázal na kusy vystavené v jednej z miestností. „My dodáme ošetrený materiál a oni z neho vytvoria takéto zaujímavé veci,“ uzavrel sediac v pohodlnom kresle z parožia.
Zvieratám robia mejkap
Väčšinou nosia poľovníci do preparatória svoje trofeje už odraté, teda len kožu a lebku. Tú tam musia vyvariť a vybieliť. Zároveň ošetria parožie a obojručným nožom oškrabú kožu.
Nasleduje morenie v pácoch, kde na materiál pôsobí potrebná chémia. Po určitej dobe kožu rozprestrú, naolejujú a vysušia.
Zvláčnenú ju opäť namočia a natiahnu na formu z polyuretánu. Na upravený preparát nasadia trofej, zuby, originálne kopytá a sklenené oči. Po vysušení nakoniec urobia mejkap.
Pri kapitálnych úlovkoch lebku, niekedy aj zuby, nahradia umelými modelmi. Originál ide na štítok.
(ešte)
