ŽIAR NAD HRONOM. Rozhodovaniu najpopulárnejšieho kolektívneho športu sa známy okresný arbiter venuje vyše tridsať rokov.
Rozhodovať začal kvôli trestu
V regionálnych súťažiach nehráva futbalista, ktorý by nepoznal arbitra Milana Prieberu. Táto ikona okresného futbalu oslávila uplynulý týždeň šesťdesiatku.
„K pískaniu som sa dostal trochu netradične. Ako kapitán Prenčova som dostal trest, pretože sme v tíme mali jedného hráča na čierno. Keďže bez futbalu som nemohol vydržať, vtedajší predseda Peter Jesenák ma nahovoril na rozhodovanie,“ opisuje svoje začiatky.
Najskôr začínal v žiackych súťažiach, no postupne sa prepracoval do dorastu a k mužom.
„Začalo ma to veľmi baviť, a tak som po uplynutí trestu pískal aj hral zároveň,“ dodal.
Okrem Prenčova obliekal ešte dres Janovej Lehoty, no do vyššej súťaže nakukol iba vďaka práci arbitra, keď na sklonku kariéry rozhodoval zápasy majstrovstiev kraja, čo je súčasná tretia ligy.
„Najskôr sa mi páčilo oboje, no s vekom ma viacej baví rozhodovanie. Teraz sa vďaka nemu udržujem v kondícii, teší ma však aj to, že som v stálom kontakte s mladými hráčmi a kamarátmi,“ pokračuje.
Za vyše 30 rokov rozhodoval vyše 1 500 zápasov. Mnohokrát na vlastnej koži okúsil pokrikovanie zo strany fanúšikov, ale ťažkú hlavu si z toho nikdy nerobil.
„Hlúpe poznámky treba brať jedným uchom dnu a druhým von. Rozhodca si nemôže všímať divákov, ale musí reagovať na dianie na trávniku. Hlavne netreba spraviť hrubú chybu, ktorá by ovplyvnila stretnutie, veď rozhodca musí byť na ihrisku neviditeľný,“ tvrdí.
Dostal kopanec do zadku
Na inzultáciu si spomína iba v jednom prípade, a to v žiackom finále o majstra kraja (1992), kedy boli okrem hlavného zasiahnutí aj asistenti.
„Ja som bol vtedy na čiare. Nešlo o nič vážne, bol to iba kopanec do zadku, ktorý sme dostali po stretnutí. Všetci sa nám potom ospravedlnili,“ spomína.
Hoci má Milan Priebera šesťdesiat tokov a patrí k najstarším rozhodcom v okrese, píšťalku sa na klinec ešte rozhodne zavesiť nechystá. „Ak mi bude slúžiť zdravie, chcem sa tomuto koníčku venovať aj naďalej. Ak na to už pohybovo nebudem mať, chcem aspoň funkcionársky pomáhať klubu FK Pohronie,“ pokračuje o cieľoch.
Za svoju dlhú kariéru nebol nikdy svedkom úplatkov, či korupcie. „U mňa nehrá rolu, kto je doma, prípadne, kto je v tabuľke vyššie. Nech vyhrá ten, kto dá viac gólov, prípadne má viacej šťastie,“ hovorí svoje krédo.
Priznáva, že od jeho čias sa futbal neskutočne zrýchlil, je taktickejší, fyzickejšia a oveľa náročnejší na kondíciu, čo sa týka hráčov, ale aj arbitrov.
„Zatiaľ som nezažil nič také, čo by ma od rozhodovania odradilo. Z tribúny sa na futbal pozerám rád, no byť v centre diania je oveľa lepšie. Ak si však chcem ešte písknuť, musím byť v neustálom pohybe a udržiavať sa v kondícii,“ uzavrel okresný futbalový arbiter Milan Priebera, ktorý chce svoje skúsenosti aj naďalej odovzdávať mladým rozhodcovským talentom.
