HORNÁ ŽDAŇA. Pri vstupe do obce či vychádzaní z nej môže niektorých pomýliť jej nesprávne označenie. Možno aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí jej názov vyslovujú s dĺžňom, teda Horná Ždáňa. Spisovne je to však Ždaňa. Podobne je na tom aj susedná Dolná Ždaňa.
Nikomu to neprekáža
Starostka Hornej Ždane, Alena Bugárová (SMER-SD, SDKÚ-DS), si tento jav vysvetliť nevie.
„Správna je, samozrejme, verzia bez dĺžňa. Všade, vo všetkých materiáloch, tak názov našej obce aj uvádzame,“ povedala.
„Odjakživa sme Ždaňa. Prečo je to na vstupných tabuliach obce s dĺžňom, netuším. Asi sa pomýlili cestári a odvtedy to nikto neriešil.“ Názov obce v takejto podobe je tam podľa jej slov už veľmi dlho. Siaha to ešte do čias komunizmu.
„Nikomu to asi neprekáža a nikto sa tým zatiaľ ani nezaoberal,“ podotkla.
Historický názov Hornej Ždane pochádza z rôznych cudzích slov. „Ždaňa zrejme pochádza od slova ždať, teda čakať. Pravdepodobne to má súvislosť s pltníkmi, ktorí pri ústí Prochotského potoka do Hrona čakávali v rámci prepravných ciest,“ dodala.
Obecný úrad v obci je označený správne.
Šášov a „Šašovčania“
Názov mestskej časti Žiaru nad Hronom, Šášovské Podhradie, zvyknú takisto niektorí vyslovovať nesprávne. Aj za týmto omylom je dĺžeň.
Niektorí, dokonca aj miestni, označujú túto lokalitu ako „Šašov“.
„Ja som vždy hovorila Šášov, ale domáci sa smiali, že sú Šašovčania, nie Šášovčania,“ povedala Eva, ktorá má v tejto časti príbuzenstvo.
„Neviem ako ostatní, ale tí, ktorých poznám, dodnes používajú krátke a,“ podotkla.
„No ak sa dobre pamätám, označovacia tabuľa pri vstupe do Šášova bola vždy s dĺžňom,“ uzavrela.
