Profesor žiarskeho gymnázia, Ján Adámik, ašpiruje v ankete Zlatý Amos o titul najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku. Popularitu medzi študentmi si získal humorom a hravou formou vyučovania.
ŽIAR NAD HRONOM. Gymnaziálny učiteľ matematiky, Ján Adámik, je medzi Žiarčanmi populárny už roky. O jeho zviditeľnenie sa pričinili najmä študenti, ktorí radi spomínajú historky zažité na jeho vyučovacích hodinách. Tí súčasní ho nominovali do súťaže Zlatý Amos.
Nekompromisne dával päťky
Matematiku učí od roku 1976. Začínal na Gymnáziu v Kremnici, kde pôsobil deväť rokov. Po zrušení tejto školy sa stal učiteľom žiarskeho gymnázia, ktorého pedagógom je už takmer tridsať rokov.
„V začiatkoch som bol dosť prísnym vyučujúcim. Myslel som si, že dobrý profesor je prísny profesor,“ hovorí. „Nekompromisne som dával päťky. Mnohí matematiku ovládali, ale báli sa jej.“ Zlom podľa jeho slov nastal, keď si robil doktorát.
„Študenti mali pre mňa prichystané kvety, no ja som to na prvýkrát nespravil. Na konci hodiny sa ale všetci postavili a kvety mi dali so slovami: „My veríme, že nabudúce to spravíte.“ A mali pravdu. Vtedy som si uvedomil, že napriek mojej prísnosti sú prajní a ja som zrazu začal matematiku vnímať inak. Snažil som sa im ju vysvetľovať hravejšou formou a cez humor, aby som ich zbavil strachu z nej,“ vysvetlil.
Počas svojej kariéry dosiahol niekoľko úspechov. Jeden z jeho študentov vyhral dvakrát celoštátne kolo matematickej olympiády. Na medzinárodnej súťaži v Tokiu získal ten istý chlapec bronz, o rok na to, v Aténach, striebornú medailu.
V roku 2004 Jánovi Adámikovi udelil Banskobystrický samosprávny kraj ocenenie pri príležitosti Dňa učiteľov.
Spomínajú na neho v dobrom
Denne zažíva so svojimi študentmi na hodinách matematiky veselé príhody.
„Keď niekto nedáva pozor, začnem niečo kresliť na tabuľu. To ich upúta, vznikajú pri tom rôzne vtipné situácie,“ povedal.
Povestné sú jeho „masovky“, kedysi hromadné skúšanie pred tabuľou, teraz skôr písomky, ktoré dáva raz, niekedy dvakrát do týždňa.
V príbehu, potrebnom na prihlásenie do súťaže Zlatý Amos, o ňom študenti napísali, že na gymnáziu niet človeka, ktorý by ho nemal rád.
„Je to v podstate spätná väzba. Ja mám rád každého, bez rozdielu. Teda aj tých, ktorým matematika veľmi nejde,“ tvrdí.
Často sa mu stáva, že ho vyhľadajú bývalí študenti aby sa mu poďakovali za to, čo z nich je. Mnohí sú medzi jeho 1 258 priateľmi na Facebooku, kde mu už stihli založiť aj fanklub. V tejto skupine je cez osemsto ľudí.
„Myslím si, že na mňa spomínajú v dobrom. Ozývajú sa mi aj tí, čo sa uchytili v USA, Austrálii, Írsku či Kanade.“
Učenie je jeho život
Pomaly sa blíži k dôchodkovému veku, nomináciu v súťaži Zlatý Amos berie ako maximálne uznanie od študentov. „A to nielen pre mňa, ale celej škole,“ povedal.
„Určite sa necítim ako vzorný a už vôbec nie bezchybný učiteľ. Ale mám rád ľudí a matematiku. Učenie je môj život,“ podotkol s tým, že do práce chodieva s radosťou. Zo svojho pocitu by rád niečo preniesol aj na svojich kolegov.
„Najdôležitejšie je rodinné šťastie, ale aj v práci,“ pripomenul dnes už starký štyroch vnúčat.
Spomedzi 77 učiteľov z celého Slovenska postúpil do prvej dvadsiatky, pričom má od porotcov zatiaľ druhý najvyšší počet bodov. O pár dní ide na sústredenie do Košíc, kde si všetci ašpiranti budú losovať súťažné témy. Začiatkom mája, v semifinále, budú mať na ich zvládnutie 120 sekúnd.
Za titul Zlatý Amos získa výherca odmenu 3 500 eur. „Môže to dopadnúť kadejako, ale ak by sa mi náhodou podarilo vyhrať, peniaze by som venoval škole. Cenu by som však pokojne vymenil za to, aby niekto dobre zmaturoval. Mrzí ma, keď sa to niekomu nepodarí a potom sa mu neráta stredná škola,“ dodal.
Za Jána Adámika môžete hlasovať na internete aj vy, a to v kategórii Amos sympaťák.
