LADOMERSKÁ VIESKA. Peťo Gocník z Ladomerskej Viesky bol ešte pred pár rokmi šťastným dieťaťom. Všetko sa zmenilo v deň, keď ho neznesiteľne začala bolieť hlava.
Praskla mu cieva
„Ráno, cestou do práce, som odprevadila deti do školy a škôlky,“ hovorí Katarína Gocníková, ktorá má okrem Peťa ešte dve mladšie dcéry.
„Okolo deviatej mi už volala pani učiteľka, že Peťo má strašné bolesti hlavy a uší. Išla som s ním teda k lekárovi, kde nám odpadol. Na detské oddelenie sme ho odtiaľ niesli doslova na rukách. Už prestával aj vidieť,“ spomína jeho mama na chvíle, keď sa začalo ich trápenie.
„Na cétečku mu zistili trojcentimetrovú aneuryzmu v centre mozgu a previezli ho na ARO do Banskej Bystrice. Tam ma o všetkom informovali a zároveň oslovili niekoľko nemocníc, ktoré sa zaoberajú neurochirurgiou,“ vysvetlila so slovami, že už predtým ho zvykla bolievať hlava. Na vyšetreniach sa ale nič nepotvrdilo. Až po tejto príhode sa dozvedela, že aneuryzmu mal vrodenú.
„Nikto na Slovensku sa do jeho operácie nechcel pustiť, tak kontaktovali kliniku v Hradci Králové. Na druhý deň ho tam previezli vrtuľníkom,“ pokračovala. Ustarostená za ním hneď vycestovala autom.
„Keď som tam prišla, bol ešte pri vedomí. Vyzeral trochu lepšie, nemal už také bolesti a normálne som s ním komunikovala.“
Do Čiech ho previezli v stredu večer, operovať ho mali v piatok o ôsmej ráno. Lekári to už ale nestihli.
„Pár hodín predtým, o pol tretej, sa Peťo zobudil na to, že je smädný. Potom začal strašne kričať, že ho bolí hlava, tak som zavolala sestričku. Zrazu prestal dýchať, už mu nebilo ani srdiečko. Cieva v hlave mu praskla a mozog zakrvácal,“ povedala. Lekári ho začali oživovať a následne ho uviedli do umelého spánku.
Peťo v období, keď sa tešil zo života ako zdravý chlapec. FOTO: (ARCHÍV KG)
Musela odísť z práce
V Čechách zostali tri týždne. Celý ten čas sa Katka trápila v neistote.
„Nevedeli sme, čo bude o hodinu, zajtra,“ pokračovala. „Postupne sa ho snažili prebúdzať, no išlo to veľmi pomaly. Stále bol nepokojný, radšej ho teda nechávali v útlme.“
V umelom spánku bol aj po prevoze späť na Slovensko. V banskobystrickej nemocnici bol nejaký čas na pľúcnej ventilácii. Neskôr ho prebrali a s pomocou tracheotómie začal spontánne dýchať. Okrem toho má do žalúdka zavedenú sondu na kŕmenie a ďalšie dva vývody.
„Prvý rok sme boli častejšie v nemocnici ako doma. Každú chvíľu mal nejaké problémy. Podstúpil aj operáciu pažeráka a nastavili mu epiliečbu,“ vysvetlila ťažko skúšaná matka.
Keďže Peťo si vyžaduje nonstop starostlivosť, musela odísť zo zamestnania. Spoločnosť mu robila aj na liečeniach, ktoré im veľmi pomáhali.
„Začal vnímať, reagovať. Mala som nádej a verila, že po nejakej dobe ho liečbou postavia na nohy. Alebo to bude aspoň o niečo lepšie, jednoducho napreduje. Potom som sa ale dozvedela, že liečenie v Čilistove, jediné na Slovensku, ktoré bralo ľudí v takýchto stavoch, zrušili.“
Zostali teda bez odborných rehabilitácií. „Ja s ním síce cvičím, ale potrebovali by sme niečo kvalitnejšie. Chcela som osloviť aj nejakého súkromného rehabilitačného pracovníka, no nemôžem si to dovoliť. Opatrovateľský príspevok, ktorý dostávam od štátu, pokryje len polovicu nákladov spojených s Peťom.“
Peťo je veľký bojovník, tvrdí Katka. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Potrebuje špeciálny bicykel
Katka vychádza z domu možno trikrát mesačne, keď potrebuje urobiť nákup v lekárni. Je vyčerpaná nielen fyzicky, ale aj finančne. Jej túžbou je zabezpečiť Peťovi špeciálny rehabilitačný bicykel, ktorý ju zaujal ešte na klinike v Hradci Králové. Keďže má zabudovaný motor, pomohol by mu pri cvičení s rukami aj nohami.
„Ide o to, aby mal v pohybe kosti a šľachy. Ako ležiaci potrebuje rehabilitáciu, veľmi by som mu to chcela dopriať.“
Prístroj by odbremenil aj unavenú matku.
„Je ťažké denne ho polohovať a cvičiť s ním. Bolievajú ma ruky, chrbát, každú chvíľu mám pocit, že mi rupnú kríže,“ povedala.
Špeciálny bicykel je ale príliš drahý. Stojí 3 600 eur a keďže ho vyrábajú v Čechách, poisťovňa im naň neprispeje.
„Nemajú ho totiž na zozname pomôcok. Oslovila som aj niekoľko nadácií, no uspieť sa mi podarilo len v jednej. Tá mi prispela čiastkou 1 500 eur, zvyšok si musíme doplatiť. Žiaľ, nemáme na to.“ Preto pristúpila ku kroku, ktorý si nikdy predtým nepripúšťala. Prostredníctvom Facebooku požiadala o pomoc všetkých dobrých ľudí, aby prispeli na číslo ich účtu.
„Veľa nás stoja aj plienky, jednorazové podložky, fyziologické roztoky na preplachovanie odsávania, gázy, sterilné tampóny, dezinfekčné prostriedky či probiotiká,“ vymenovala.
„A to nehovorím o mokrých utierkach, čistiacich penách, krémoch, všetkom potrebnom na vykonávanie hygieny. Preto by nás potešila aj materiálna pomoc,“ tvrdí.
„Každému, kto nám pomôže akoukoľvek formou, sme veľmi vďační,“ prízvukuje.
„Chcela by som, aby náš život vyzeral tak ako predtým. Boli sme šťastní, spokojní, nič nám nechýbalo. Keď na to myslím, mám slabé chvíľky. Peťo je ale veľký bojovník a jeho úsmev mi dokáže dodať silu,“ uzavrela.
