BANSKÁ ŠTIAVNICA. Ján Ivan vyrastal od svojich deviatich rokov v detskom domove, vlastná mama sa o neho nestarala.
„Za celý ten čas som bol u nej na prázdninách len jediný raz,“ hovorí.
Bývala v zrúcanine domu
Dnes už dospelý muž svoju matku roky poriadne nevidel. Situácia sa zmenila vlani v auguste.
„Otčim zomrel a zostala úplne sama. Žila v katastrofálnych podmienkach, doslova v zrúcanine jedného z banskoštiavnických domov, kde sa premávali potkany,“ povedal.
„Keďže nie je schopná postarať sa o seba, zavolali mi, aby som ju odtiaľ zobral. Nemohol som ju tam nechať, veď je to stále moja mama,“ prízvukuje.
„Bral som to tak, že ide len o dočasnú záležitosť. Dúfal som, že sa pre ňu čo najskôr nájde miesto v niektorom z domovov sociálnych služieb. Doteraz sa tak ale nestalo,“ podotkol.
Paradoxné je, že sám je v ťažkej situácii, pričom so svojou manželkou a piatimi deťmi vo veku od troch do jedenásť rokov obýva v obci Baďan maličkú miestnosť s rozlohou tri krát tri metre.
„Túto budovu nám dali k dispozícii moji svokrovci,“ ukázal na stavbu, ktorá pripomína kurín.
„Je to neúnosné. V tom maličkom priestore spávame ôsmi. Ja so ženou, naše deti a moja mama,“ vysvetlil.
V tejto miestnosti spáva osem ľudí.
Na ulicu ju vyhodiť nechcú
Momentálne je Jánova matka hospitalizovaná v štiavnickej nemocnici, no jeho manželka Renáta sa obáva dňa, keď ju z nej prepustia. Situácia je podľa nej neznesiteľná.
„Nikdy sme so svokrou nemali blízke vzťahy. Môj muž má ešte dvoch súrodencov, no tí o ňu neprejavili žiadny záujem. Tu sa to už ale nedá vydržať,“ tvrdí. Prítomnosť svokry je pre ňu veľkým bremenom.
„Má cukrovku, berie množstvo liekov, na ktoré jednoducho nemáme. Okrem toho má duševné problémy a nemá pravú nohu. Po dvore sa pohybovala po štyroch.“
Vypätú situáciu najhoršie znášajú deti. „V noci zle spávajú, keď svokra rozpráva nezmysly a vystrája, nemajú potrebný pokoj.“ Ján chce preto svoju matku čo najskôr dostať do nejakého zariadenia.
„Všade ju ale odmietajú. Odvolávajú sa na jej malý dôchodok. Dostáva 240 eur mesačne, no z toho jej niečo strháva exekútor. Bratia si totiž na jej meno pobrali pôžičky,“ vysvetlil so slovami, že on ako nezamestnaný je bez príjmu.
„Sami sme odkázaní na dobročinnosť ľudí. Matku mi je však ľúto vyhodiť na ulicu,“ tvrdí.
„Samozrejme, veď aj ona je človek,“ potvrdzuje jeho žena. „Keby sme mali aspoň vhodné priestory, no takto sa žiť nedá,“ povedala. „Pomohlo by nám pristaviť ešte jednu izbu, nemáme ale za čo. Ak by nám niekto daroval stavebný materiál, ktorý by nám pomohol, boli by sme nesmierne vďační,“ uzavrela.
Pred „domom“. Manželia by si radi pristavili ešte aspoň jednu izbu.
Pomôcť chceli aj v nemocnici
Umiestnenie v niektorom z domovov sociálnych služieb sa Jánovej matke snažili vybaviť aj zamestnanci interného oddelenia banskoštiavnickej nemocnice, kde je hospitalizovaná už druhý týždeň. Takisto bez úspechu.
„Je odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť. Človek v jej stave a bez prostriedkov by mal mať možnosť dostať sa priamo z nemocnice do ústavnej starostlivosti,“ povedal primár Marian Streško.
Či existuje nádej, že sa pre ňu nájde voľné miesto, sme sa pýtali aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici. Odpoveď sa nám získať nepodarilo.
