Športový otužilec VOJTECH TONHAJZER z Hornej Ždane sa vo fínskom Rovaniemi predstavil na majstrovstvách sveta v zimnom plávaní.
Fotogalériu z MS otužilcov nájdete TU:
HORNÁ ŽDAŇA/ROVANIEMI. Pri polárnom kruhu v rodisku Santa Klausa plával v rieke Kemijoki, ktorá mala menej ako nula stupňov.
VIDEO: MS otužilcov na 450 m, Ravaniemi (Fínsko)
Minulý týždeň ste sa predstavili na MS v zimnom plávaní. Dá sa hovoriť o vrchole vašej kariéry?
- Určite áno. Tie dojmy ešte stále spracovávam, bolo to pre mňa niečo výnimočné. Mám 55 rokov, účasťou na takomto vrcholovom podujatí som si splnil detský sen. Kvôli financiám som svoju účasť ešte zvažoval, no rodina a sponzori ma podporili a dotlačili k odletu.
Aká atmosféra panovala vo fínskom Rovaniemi a v okolí rieky Kemijoki?
- Priateľská, otužilci sú príjemní ľudia, pred aj po otužovaní mávame spoločné sedenie, na ktorom si vymieňame rady, ako dlhšie vydržať. Vo Fínsku išlo o deviate majstrovstvá sveta v zimnom plávaní, plávali sme v ľadovej vode, ktorá mala menej ako nula stupňov. Predstavili sa na nich reprezentanti z 34 štátov, napríklad z Argentíny, Brazílie, Chile, Číny, Mexika, USA, Ruska a takmer celej Európy. Prihlásilo sa 1 244 pretekárov, pripravený bol 25-metrový bazén s 9-timi dráhami. V prvý deň súťaží bolo ráno 22 stupňov pod nulou a organizátori museli do bazéna šiestimi kompresormi tlačiť vzduch, aby voda medzi rozplavbami nezamŕzala. V takýchto krutých podmienkach prebiehali najťažšie preteky na 450 metrov, v ktorých som obsadil vo svojej kategórii piate miesto.
Organizácia bola tiež na vysokej úrovni?
- Pri počte 1 244 štartujúcich museli dobrovoľní vysokoškoláci hlavne zosúladiť časový harmonogram, začínalo sa ráno a končilo večer. Počas súťažných dní sa ich vystriedalo obrovské množstvo, boli pri štarte a v cieli, vyhadzovali ľad z bazéna, starali sa o oblečenie, či presun z jednotlivých miestností.
Stretli ste sa v Rovaniemi s niečím zaujímavým?
- Taká úsmevná situácia, nevedel som si vysvetliť, prečo som bol po každej rozplavbe víťazom práve ja. Až neskôr som zistil, že vo fínštine znamená moje meno Vojto víťaz. Zaujali ma však aj najstarší účastníci, žena má 76 a muž až 89 rokov.
Je to jediné, čo vás pri rieke Komijoki zaujalo?
- Trikrát som sa v pretekoch stretol s Vargarom Cristianom z Chile, s ktorým sme plávali plece pri pleci. Na 25 a 50 metrov ma porazil, na 450 nedokončil.
Akú prípravu si vyžaduje takéto prestížne podujatie, prejavilo sa to aj vo vašich výsledkoch?
- Pravidelné plávanie v studenej vode, pred odchodom mi však pomohla aj trénerka Martina Bartková, ktorá mi dala v žiarskej plavárni niekoľko rád. Na majstrovstvá som sa pripravoval najmä individuálne a napriek tomu, že som v príprave zodral oceľové lano, nebol som s mojím výkonom úplne spokojný. Hlavne 21. miesto v 25-ke, kde som mal čas 21 sekúnd, pretože túto vzdialenosť viem preplávať aj za šestnásť. Na päťdesiatke som dosiahol čas 38 sekúnd, čo je moje maximum, vďaka ktorému som obsadil deviatu priečku.
FOTO: ARCHÍV VT
Bez koho pomoci by vaša účasť v Rovaniemi bola nemožná?
- Predstavil som sa tam hlavne zásluhou kolektívu PĽM, bez ktorého by som sa 6 rokov nevydržal otužovať, pretože sa navzájom ťaháme a podporujeme. Robíme to dobrovoľne a kto chce, dokáže viac, ako desiati, ktorí musia. Ak nám to takto pôjde aj ďalej, o dva roky môžeme našu kotlinu reprezentovať na desiatych majstrovstvách v ruskom Ťumene viacerí.
Ako ste sa vlastne dostali k otužovaniu?
- Môj priateľ, ktorý je farárom v Hornej Ždani, nás s bratom pozval 3. novembra 2008 na novobanský Tajch. Tam sme po prvýkrát okúsili studenú vodu, nie však ľadovú, tak sa označuje až vtedy, keď má menej ako 4 stupne. Toto prvé otužovanie nás zaujalo až natoľko, že v ňom pokračujeme až doteraz.
Čo vám aj iným „ľadovým medveďom“ otužovanie prináša?
- Po zdravotnej stránke pomáha pružnosti ciev a prekrvuje celý organizmus. Ja hovorím, že sa do vody idem zresetovať, pretože po vstupe do nej zabudneme na starosti a problémy. Keď sa vynorím z vody, vyplavia sa mi z tela endorfíny, takzvané hormóny šťastia. Podobné pocity prežíva ďalších 99 percent otužilcov.
Dosiahli ste pre Slovensko vynikajúci úspech, aké sú však vaše ďalšie ambície?
- Okrem zimného plávanie sa chcem zlepšiť aj v letnom, mojím cieľom je preplávať Oravskú priehradu (17 km), ktorá ma už raz porazila. Nedávam si však nejaké veľké ciele, v prvom rade chcem byť zdravý, k čomu mi otužovanie určite pomáha, pretože okrem toho, že ľudí spája, zvyšuje aj ich imunitu.
