ŽIAR NAD HRONOM. Spisovateľka Jana Plauchová (26) si už medzi čitateľmi stihla získať mnohých fanúšikov.
„Som rád, že máme na Slovensku takú autorku,“ chváli ju jeden z nich. „Jana má na to, aby sa stala prvou dámou slovenskej sci-fi,“ pridal sa ďalší.
Nedávno jej vyšiel sci-fi triler Večnosť omylov, ktorý pokrstili v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella prachom z meteoritov.
Kedy ste sa rozhodli pre žáner vedeckej fantastiky?
- Keď som mala šestnásť. V tom období som začala písať prvý takýto román, ktorý som aj dokončila. Doteraz nie je vydaný, no verím, že jedného dňa sa to podarí. Ešte ho ale treba poriadne upraviť.
Čím vás pritiahla práve sci-fi?
- Určite to súvisí s tým, že sa veľmi zaujímam o astronómiu a vesmír. Okrem toho, moja mama je veľká scifistka, už ako malej mi čítavala takto zamerané detské knihy. Ale musím sa priznať, že až taký veľký fanúšik tohto žánru nie som. Písať som vlastne začala z nespokojnosti a nedostatku niečoho. Chýbali mi sci-fi knihy, aké by som si sama chcela prečítať. Autori sa niektorým témam venovali málo, prípadne vôbec.
Čo konkrétne vám tam chýbalo?
- Rovnováha medzi takzvanými hard a soft sci-fi prvkami, čiže medzi technikou, vedou a psychológiou postáv. Vždy to bolo extrémne naklonené na jednu či druhú stranu. Buď tam dominovali androidi a tvrdá technika, alebo riešili nejaké city, vzťahy, no z vedeckého hľadiska to bolo úplne komické. Povedala som si, že tieto dva aspekty predsa musia ísť dokopy a tak som to začala skúšať ja.
Vyštudovali ste molekulárnu biológiu. Neťahalo vás to, ako milovníčku literatúry, skôr k humanitným vedám?
- Písanie románov sa študovať nedá a žurnalistika ma nelákala. Hľadala som niečo, čo by mi nejakým spôsobom aspoň trochu pomohlo orientovať sa v žánri, ktorému sa venujem. Astronómia to byť nemohla, lebo matiku či fyziku som dostatočne neovládala. Zostala mi teda biológia, ktorá sa v sci-fi dosť uplatňuje.
Takže vy ste cielene išli študovať niečo, čo by vám pomohlo pri písaní?
- Dá sa to tak povedať. Samozrejme, pri výbere štúdia ma ovplyvňovalo viacero faktorov. Aj to, či ho zvládnem.
Vyšli vám už dve knihy. Viete si predstaviť, že by ste sa v budúcnosti zamerali na iný žáner?
- Mám v pláne vyskúšať si psychologický triler, možno fantasy. Tej je ale teraz tak veľa, že je ťažké napísať niečo nové, čo by ľudí ohúrilo. Mám na to pár nápadov, ale v tomto období tomu veľké nádeje nedávam.
Už ste si stihli získať mnohých fanúšikov. Vašu novinku hodnotia ako kvalitnú slovenskú sci-fi. Ako vnímate takéto reakcie?
- Večnosť omylov vyvolala viac ohlasov ako prvá kniha. Čitateľom sa možno páči, ale nie všetky recenzie sú pozitívne. Trochu ma mrzí, že to, čo som tam dala zámerne, mi vytkli ako nedostatok.
Čo vám najviac vyčítali?
- Prílišnú pretechnizovanosť a otvorený záver. Problém s tým mali aj niektorí čitatelia.
Otvorený záver je zrejme spôsobený tým, že pôvodne ste plánovali napísať trilógiu. Kedy sa dočkáme pokračovania?
- Nehovorím, že sa k tomu nevrátim, ale neviem odhadnúť, kedy. Múza ma momentálne kope iným smerom.
Ako odborná pracovníčka krajskej hvezdárne sa venujete aj prednáškam o mimozemských civilizáciách. Veríte v niečo také?
- Paradoxne, na rozdiel od všetkých scifistov a drvivej väčšiny ľudí, neverím v mimozemskú formu života. Niektorí sa ma pýtajú ako teda môžem písať o mimozemšťanoch. Je to ale niečo podobné ako keď niekto píše o upíroch. Tiež si asi nemyslia, že existujú.
Profil autorky
Spisovateľka Jana Plauchová (1987) pochádza z Banskej Bystrice. Absolvovala Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore systematická biológia a ekológia, pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove a molekulárnu biológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Momentálne žije a pracuje v Žiari nad Hronom. Uplatnenie našla v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella ako odborná pracovníčka. Pred dvomi rokmi debutovala románom Nula kelvinov s podtitulom Ja neexistujem, ty neexistuješ. Nedávno jej vyšiel sci-fi triler Večnosť omylov.
