Žiarska radnica hľadá spôsob, ako prvky sorely na území mesta zachovať pre budúcnosť a zabrániť necitlivým rekonštrukciám bytoviek z obdobia budovania hlinikárne.
ŽIAR NAD HRONOM. Žiar nad Hronom chce chrániť aj architektonické prvky v štýle socialistického realizmu, takzvanej sorely.
V súpise pamätihodností mesta, ktorý aktuálne vzniká, sa tak objavia aj reliéfy a vchodové znamenia na bytovkách z 50. rokov minulého storočia.
„Uvedomujeme si, že teraz sa možno obyvatelia nedokážu pozrieť na tieto detaily ako na pamiatky, ale časom možno takýto status získajú. Preto ich chceme postupne zdokumentovať, chrániť a v rámci možností postupne obnovovať, aby sa zachovali aj do budúcna,“ potvrdzuje hovorca mesta Martin Baláž.
Pripomína, že história Žiaru nad Hronom sa pod týmto názvom začala písať práve v polovici päťdesiatych rokov.
Hlavu dievčaťa z fontány ukrývala desiatky rokov pivnicaČítajte
Niektoré z prvkov zničili prestavby
Viaceré z drobných plastík za ostatné roky z domov zmizli alebo ich necitlivá rekonštrukcia a zatepľovanie poznačili.
„Hoci sorela v Žiari nad Hronom nebola taká výrazná ako napríklad v neďalekej Handlovej, stále je jasne čitateľná. Bohužiaľ, so stále väčším počtom zateplení sa jej prvky strácajú,“ hodnotí aktuálny stav prvého žiarskeho sídliska z 50. rokov, ktoré začalo vznikať v čase výstavby miestnej hlinikárne, architektka Tereza Bartošíková.
Z hľadiska ochrany považuje za dôležitú prevenciu a jasné pravidlá. Ako prioritu vidí vonkajší ráz mesta.
„Stavby nemusia byť pamiatkami, ale mali by byť regulované napríklad v územných plánoch miest alebo v miestnych vyhláškach. Nemali by sa upravovať podľa svojvôle bytového družstva. V Žiari nájdeme z tohto pohľadu niekoľko až úsmevných prípadov,“ komentuje necitlivý prístup niektorých spoločenstiev vlastníkov bytov a stavebných firiem.
„Dôležité je zachovať jednotnú farebnosť stavieb postavených v jednom období, členenie fasád, okien, originálne sgrafitá a kovové prvky, ako sú zábradlia, či výšku domov,“ upozorňuje architektka.
Za samostatnú kategóriu považuje domové znamenia. V prípade týchto plastík odporúča ich zachovanie, prípadne uloženie do depozitára alebo vystavenie.
Sgrafitá a domové znamenia na niektorých bytových domoch sa zachovali aj po rekonštrukcii. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Niektoré prvky skrýva hrubý náter, iné úplne zmizli.
Inšpirácia z neďalekej Handlovej
Ochranu časti mesta postavenom v štýle sorely sa na úrovni samosprávy podarilo presadiť občianskym aktivistom v Handlovej. Hoci sa lokalita nestala pamiatkovou zónou so zodpovedajúcimi obmedzeniami, mesto ju zaradilo medzi pamätihodnosti a prevzalo nad ňou záštitu.
„K petičnej akcii nás vyburcovali nevhodné zásahy pri zatepľovaní jedného z bytových domov, kde nám unikátne prvky mizli priamo pred očami,“ objasňuje Helena Galbavá zo zduženia Karpaty Art Gallery – Handlová moje mesto.
„Myslíme si, že hoci z hľadiska histórie nie je toto obdobie obľúbené, nemali by sme ho z nej len tak škrtnúť a zavrhovať, najmä keď z hľadiska dejín našej modernej architektúry a urbanizmu predstavuje významnú kapitolu,“ približuje názor združenia.
Žiar nad Hronom zatiaľ nevie, akým spôsobom ochranu prvkov sorely v meste zaručí. V minulosti napríklad odmietal obmedzovať bytové spoločenstvá pravidlami pre farebnosť bytoviek a panelákov.
„Nevieme, či pôjde o všeobecne záväzné nariadenie alebo o inú formu pravidiel, právny rámec pre takúto ochranu aktuálne hľadáme,“ reaguje hovorca mesta.
Sídlisko s množstvom zelene
História priemyselného Žiaru nad Hronom, ktorý vznikol vďaka výstavbe závodu na výrobu hliníka na území zaniknutých Horných Opatoviec, nie je dlhá. O jej začiatkoch však vypovedá práve urbanizmus v duchu socialistického realizmu.
„Prvé bytové domy postavili v roku 1952 a boli chudobné na akékoľvek ozdobné prvky. Vznikali s časovým sklzom, a tak sa tomu nevenovala až taká pozornosť. Pre sorelu typická výzdoba sa začína objavovať až neskôr,“ približuje architektka.
Stavby sa tradične členili na parter, telo budovy a rímsu. „Rímsu aj parter zvýrazňovala farba aj jemná horizontálna profilácia. Nad vchodmi sa nachádzali domové znamenia, v niektorých bytovkách ich po celej výške budovy zvýrazňovali sgrafitá rôznych tvarov, najmä s geometrickými a rastlinnými motívmi,“ hovorí o typických znakoch Bartošíková.
V urbanizme sa sorela v Žiari prejavila symetrickým komponovaním domov okolo hlavnej osi, obmedzením počtu podlaží na maximálne štyri a valbovými strechami.
„Projektanti rátali s množstvom zelene, preto celé sídlisko z 50. rokov do dnešnej doby pôsobí veľmi prijemným dojmom,“ dodáva odborníčka.
Sorela mala dať tvár aj známej žiarskej hlinikárni, konkrétne jej vstupnému areálu, prestavba sa však napokon neuskutočnila. Pre súčasnosť sa zachovali len plány v archíve.
V Žiari sa nájdu aj bytové domy, ktorých sa zatiaľ necitlivé zásahy nedotkli. Originálne prvky na nich však chátrajú.
