Na výrobe krojov spolupracuje v Prenčove niekedy celá dedina. Obec zriadila krajčírsku dielňu.
PRENČOV. O tom, že folklórom v Prenčove ľudia dodnes aktívne žijú, svedčí nielen existencia folklórnej skupiny Prenčovan, ale aj krajčírska dielňa na výrobu krojov v miestnom Remeselnom dvore. Už druhý rok dáva príležitosť miestnym ženám zamestnať sa a naučiť sa precíznosti a zručnosti, s ktorou ich predchodkyne kedysi dávno kroje šili.
Staré opravujú, nové šijú
„V tomto regióne bolo kedysi veľa šičiek, tak sme vytvorili dielňu s dočasnými pracovnými miestami,“ vysvetlila starostka Alena Ciglanová s tým, že hlavnou náplňou je šiť kroje pre miestny súbor.
Približne 30-členná folklórna skupina Prenčovan patrí k popredným hontianskym folklórnym skupinám. Vo svojich vystúpeniach používa autentické kroje z minulosti, ale aj ich repliky. „Máme zozbieraných viac ako 60 častí kroja od minulého storočia. Ide o autentické odevy. Sú opravené, prispôsobené a v nich členovia súboru vystupujú,“ vysvetlila starostka.
„Striedajú sa tu schopné krajčírky, ale i ženy, ktoré možno až tak nepričuchli k tej krajčírskej robote, ale učia sa a zdokonaľujú sa,“ uviedla Hana Kollárová z obecného úradu, ktorá má na starosti kolektív žien pracujúci v dielni. Sama vyštudovala scénickú kostýmovú tvorbu v Bratislave a práca s tradičnými krojmi je pre ňu inšpiratívna. „Pretvárať niečo staré na niečo nové, čo sa využije v nových choreografiách alebo scénických programoch, teda v to, čo má nový život, je pre mňa naozaj naplňujúce,“ podotkla.
V dielničke šijú kroje pre miestnych folkloristov.
Namiesto kašmíru polyester
Nová výroba prenčovských krojov vychádza podľa jej slov z pôvodných technologických, strihových a zdobných postupov, dbá na skladbu materiálu a rešpektuje estetické cítenie predkov utvárajúce typický prenčovský kolorit. Látky na kroje nakupujú väčšinou v Čechách. Kým kedysi sa na sukne používal napríklad pravý kašmír, dnes sa zaň používa náhrada, a to polyester. Pri výrobe krojov podľa jej slov spolupracuje niekedy celá dedina. Napríklad výšivky na mužské košele vyšili ženy z miestneho klubu dôchodcov.
Už len v pamätných izbách
Aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať, tradičné krojové odevy tiež podliehali kedysi módnym trendom. V Prenčove si dodnes pamätajú, ako sa v priebehu niekoľkých desiatok rokov zmenil tradičný ľudový kroj šitý z konopnej látky na kroj šitý z brokátu.
„Keďže tadiaľto viedla zlatá cesta do Banskej Štiavnice, v medzivojnovom období sa začali voziť aj lepšie materiály. U nás tak začali šiť brokátové veci,“ vysvetlila vedúca folklórneho súboru Prenčovan Anna Kriegerová. Dnes už tetušky v krojovaných sukniach v miestnych kostoloch neuvidíte. Tento odev sa pomaly vytratil a ostal už len v pamätných izbách a v komorách starých materí.
„U nás sa vyzliekli ľudia z krojov po vojne. Do módy prišli brokáty. Najprv odišli lajblíky a začali sa nosiť kamizoly. Ženy si namiesto čepcov uväzovali špeciálne ručníky a až potom prešli do mestského oblečenia,“ skonštatovala Kriegerová. Druhá polovica 20. storočia už bola charakterizovaná mestským oblečením.
Šetrili si ho až „do hrobu“
Kedysi sa tradičný ľudový odev rozlišoval aj podľa príležitostí, kam sa nosil. Iné prvky mali mladé dievky, iné vydaté ženy. „Domáci kroj sa nosil na bežné dni. Sviatočný do kostola, na svadby, hostiny či krštenia,“ vysvetlila Kriegerová.
Chlapi si napríklad na slávnostné príležitosti dávali šiť obleky, ktoré im často vydržali až „do hrobu“. Tvorili ich rajtky a väčšinou zamatový kabát.
Drahou záležitosťou boli kedysi aj na mieru šité kožené čižmy. Boli ťažké a kvalitné, čo by vedeli dosvedčiť aj folkloristi, ktorí ich dodnes využívajú.
FOTO: TASR/JANA VODNÁKOVÁ
