BANSKÁ ŠTIAVNICA. Aká bola v minulosti skutočná farebnosť Banskoštiavnickej kalvárie, ale aj odpovede na ďalšie otázky týkajúce sa obnovy tejto pamiatky hľadali odborníci na dvojdňovom medzinárodnom kolokviu, ktoré sa v utorok skončilo v Banskej Štiavnici. Odborné podujatie malo po siedmich rokoch obnovy kalvárie zhodnotiť nielen dosiahnuté úspechy, ale tiež priniesť nové poznatky a plány v jej obnove.
Kladú si otázky
"Po siedmich rokoch, keď je obnova areálu v polovici, mi dala fakulta architektúry a moje vedenie šancu aj financie usporiadať medzinárodné kolokvium, aby sme zistili, kam sme sa za tých sedem rokov posunuli a to vo fáze poznatkov, keďže tu prebehlo veľmi veľa reštaurátorských výskumov, projekčných prác, výskumov, ktoré predchádzajú pred projektovaním a pred realizáciou," podotkla Katarína Vošková z Vedeckovýskumného a vzdelávacieho centra Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Štiavnici.
Kolokvium malo podľa jej slov dve základné časti. Prvá bola o nových poznatkoch získaných za sedem rokov prác na obnove areálu a druhá realizačná, čiže vyhodnotenie kvality prác.
"Už počas exkurzie priamo v areáli kalvárie odzneli niektoré kritické hlasy od odborníkov ako od statika, či odborné postrehy k dileme o farebnosti fasád kostolov, či boli takto koncipované, ako ich dnes vidíme v tejto bordovo-bielej farebnosti, alebo nie," dodala Vošková s tým, že je nastolených veľa odborných otázok, ktoré môže toto kolokvium vyriešiť.
Atlas svätých hôr
Na podujatí sa zúčastnilo približne 40 odborníkov z rôznych vedných odborov. Dendrológovia, ktorí pracovali na ozdravení lipovej aleje a posudzovaní zelene, krajinní ekológovia z Technickej univerzity vo Zvolene, ale aj reštaurátori, pedagogickí a vedeckí pracovníci. Podujatie hostilo aj odborníkov z Talianska, ktorí zostavili atlas svätých hôr a kalvárií v Európe, či odborníkov z rakúskeho Grazu.
"Iniciátor postavenia Banskoštiavnickej kalvárie, páter František Perger bol na vyšších teologických štúdiách práve v Grazi, a tam už kalvária stála od roku 1606. Čiže určite na tú kalváriu chodil, aj sa ňou pri výstavbe tej banskoštiavnickej inšpiroval," priblížila súvislosť s rakúskym Grazom Vošková.
