KREMNICA. V Kremnických vrchoch počítajú medvede na základe DNA získaného z ich trusu.
Zapojili sa tak do celoslovenského projektu v réžii Štátnej ochrany prírody. Ten združil vedeckých pracovníkov, poľovnícke združenia, ochrancov prírody, lesníkov aj dobrovoľníkov.
Výsledky monitoringu by mali definitívne ukončiť spory medzi poľovníkmi a ochranármi, ktorých odhady počtu našej najväčšej šelmy sa často výrazne líšia.
Kým prví uvádzajú vyššie čísla a často hovoria o premnožení, druhá skupina sa drží pri zemi a trvá na prísnej ochrane.
Zvieratá nevyrušia
Výhodou takzvanej neinvazívnej genetickej inventarizácie je podľa odborného garanta projektu, profesora Ladislava Pauleho z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, jej vyššia presnosť oproti iným metódam. Nehrozí totiž, že by sa jeden jedinec započítal do štatistík viackrát.
„S genotypmi konkrétnych jedincov sa pracuje bez toho, aby s nimi zberač prišiel do živého kontaktu. Medvede tak nie sú prenasledované, vyrušované ani stresované odchytom,“ hovorí o ďalšom z pozitív.
Podľa jeho slov majú dnes pre výskum k dispozícii viac ako 1500 vzoriek, odhaduje pritom, že pri dvojnásobku by už počet týchto šeliem na území Slovenska vedeli určiť pomerne presne.
Výsledky monitorovania, ktoré budú k dispozícii budúci rok, poslúžia ako podklad pre vypracovanie manažmentového plánu pre obhospodarovanie populácie medveďov v krajine.
„Na ňom by sa mali podieľať všetky záujmové skupiny. Takéto plány majú takmer všetky štáty s výskytom medveďa – Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Grécko,“ vysvetľuje odborník.
Na medvedej diaľnici
Ako dobrovoľník sa projektu zúčastňuje aj Jaroslav Slašťan, ktorý monitoruje medvede v Kremnických vrchoch už niekoľko rokov. Na ďalšie spracovanie už v špeciálnych skúmavkách poslal desiatky vzoriek medvedieho trusu.
„Sám som zvedavý na výsledky, najmä na oblasť Kremnických vrchov, kde žijem a pôsobím. Ja ich počet v tejto lokalite odhadujem do tridsať,“ hovorí.
Okrem početnosti a hustoty výskytu v tej-ktorej oblasti, prinesie výskum aj ďalšie poznatky - o pohlavnej štruktúre a príbuzenských vzťahoch zvierat či o ich migračných trasách.
Práve znalosť medvedích cestičiek robí z dobrovoľného strážcu prírody dobrého zberača.
„Čím človek lepšie pozná správanie medveďa, vie, akú potravu a miesta vyhľadáva, tým je jeho úspešnosť vyššia. Bežný človek by mal zrejme problém rozoznať medvedí trus od výkalov iných zvierat,“ objasňuje s tým, že niektoré trasy sú ako „diaľnica“. „Za týždeň tadiaľ prejde aj päť rôznych medveďov a ja viem, že tam vždy niečo nájdem.“
Jaroslav Slašťan nazbieral v Kremnických vrchoch už desiatky vzoriek. FOTO: ARCHÍV (JS)
Namiesto dubáka kôpka
Na skúmavky píše svoje meno, súradnice náleziska, označenie príslušnej lesnej správy, čerstvosť trusu aj jeho veľkosť.
„Raz som odoberal vzorku a sklonený nad „kôpkou“ čakal na načítanie súradníc GPS. Priblížil sa ku mne starší pán, ktorý si očividne myslel, že si premeriavam kapitálny dubák. Keď však zistil, o čo ide, s nepochopením neveriacky pokrútil hlavou,“ spomenie úsmevný zážitok zo svojej zberačskej praxe.
Sú však aj chvíle, keď zamieri priamo k brlohu či na miesta, kde to priam zaváňa prítomnosťou šelmy.
„Nenosím zbraň a chodím väčšinou sám, takže je to trochu aj o risku a adrenalíne,“ priznáva.
