KREMNICA. Návrh novely banského zákona, ktorú do parlamentu predložili poslanci za Smer-SD, je podľa kremnickej primátorky Zuzany Balážovej i občianskych aktivistov bojujúcich proti plánovanej ťažbe zlata v Kremnici zlý.
Nesúhlasia s ustanovením, podľa ktorého bude ťažba kyanidovou metódou možná v prípade, že ju v referende podporia občania obcí dotknutých území. Podľa Balážovej zakotvenie povinnosti miestneho referenda mestám ohrozeným ťažbou skôr škodí a pomáha ťažiarom.
Primátorka Kremnice: Budeme zažívať permanentný tlak
"Keďže miestne referendum sa na tú istú otázku môže opakovať po štyroch rokoch, každé štyri roky bude mesto musieť organizovať referendum len na základe toho, že si to ťažiarska firma praje. Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky," uviedla Balážová. Pripomenula tiež prípady, keď sa krátko pred voľbami alebo miestnym referendom prihlásila na trvalý pobyt v danej obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania.
Podľa primátorky z medzinárodného Dohovoru o krajine a Rámcového dohovoru o trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, ktoré Slovensko podpísalo, priamo vyplýva, že ťažba rádioaktívnych nerastov a ťažba zlatých a strieborných rúd s jej nevyhnutnými dôsledkami, teda vznikom odkalísk a použitím ťažkej chémie je v husto obývanej krajine neprijateľná. "Parlament by mal prijať zákon, v ktorom sa jasne zadefinuje, ktoré ložiská nerastov nášho národného bohatstva zostanú zakonzervované pre budúce generácie a otvoria sa len v prípade núdze," dodala Balážová.
Kürthy: Firmám dávajú do rúk možnosť vydierať
Štatutár občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy považuje návrh novely banského zákona za marketingový trik strany Smer-SD, podobný ako nedávna novela geologického zákona podmieňujúca miestnym referendom ťažbu rádioaktívnych látok.
"Nerieši podstatu problému, ale vytvára problémy pre obce a nie pre ťažobné spoločnosti. Smer by mal jasne povedať, či sú za ťažbu alebo proti nej - tomu sa však chcú vyhnúť," uviedol Kürthy.
Prípadné schválenie novely v predloženom znení by podľa neho pre Kremnicu znamenalo povinnosť organizovať každé štyri roky referendum na želanie ťažiarskej firmy Ortac, ktorá aj v takomto malom meste nepatrí ani do prvej pätice najvýznamnejších firiem.
"Nevýznamným firmám, ktorých akcie majú šestákovú hodnotu, dávajú do rúk možnosť vydierať mestá každé štyri roky. To môže viesť k úpadku, pretože nikto nebude seriózne investovať v území, ktoré je každé štyri roky spochybňované. Nedá svoje peniaze do mesta s potenciálom devastácie," povedal Kürthy.
Referendum preto považuje za rafinovanú fintu, ktorou by skôr či neskôr mohli ťažiari dosiahnuť svoje. Hoci je presvedčený, že v prvom referende by ľudia ťažbu odmietli, nevylučuje, že po rokoch úpadku, by "zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva" súhlasil so všetkým.
Združenie Kremnica nad zlato plánuje ešte pred druhým čítaním k návrhu novely banského zákona predstaviť svoje návrhy, ktoré by podľa Kürthyho problematiku reálne riešili v prospech občanov.
Detva od novely očakáva vyriešenie problému
Vedenie mesta Detva, ktoré tiež rieši problematiku plánovanej povrchovej ťažby zlata kyanidovou metódou na svojom území, s predloženou novelou súhlasí. Ako uviedla jeho hovorkyňa Zuzana Juhaniaková, predstavitelia mesta o legislatívnom riešení s poslancami viackrát rokovali a od novely očakávajú, že problém nechcenej ťažby definitívne vyrieši.
"Mesto Detva verí, že aktuálne prerokovávanú novelu banského zákona Národná rada SR v˙najbližších dňoch schváli v˙prospech nielen Detvy, ale i˙všetkých dotknutých miest a obcí na Slovensku," uviedla Juhaniaková.
Návrh novely banského zákona, podľa ktorej má byť ťažba kyanidovou metódou možná iba v prípade, že ju v referende podporia občania obcí dotknutých území, dnes predložili do parlamentu poslanci za Smer-SD Jana Laššáková, Ján Senko, Michal Bagačka a Emília Müllerová.
Smer-SD tak podľa Laššákovej reaguje na situáciu predovšetkým v Kremnici a Detve.
