KREMNICA, BANSKÁ ŠTIAVNICA. Z biotopu európskeho významu nachádzajúceho sa v Kremnických vrchoch si zlodej odniesol asi stovku kosatcov sibírskych.
Podľa dobrovoľného strážcu prírody Jaroslava Slašťana, ktorý poškodenie zistil, ktosi odstránil chránené rastliny aj s cibuľkami.
„Došlo k tomu zrejme niekedy koncom mája, na mieste vidno, ako tam rastliny vykopávali,“ povedal Slašťan.
Ukradnuté kvety zväčša končia v záhradách
Keďže má v archíve dokumentáciu z predchádzajúceho obdobia, tvrdí, že z lokality zmizli desiatky kosatcov. Či chýbajú aj iné druhy podľa neho ukáže až detailnejšia obhliadka.
„Spoločenskú hodnotu zmiznutých rastlín musí vyčísliť znalec štátnej ochrany prírody, no ja ju odhadujem na rádovo tisíce eur,“ povedal Slašťan.
Za krádežou môžu byť podľa Slašťanovho názoru skalničkári alebo niekto, kto chce rastliny predať ďalej.
„Takéto zásahy však môžu veľmi negatívne ovplyvniť biotopy národného alebo európskeho významu, v krajných situáciách aj nezvratne. Ohrozené druhy totiž rastú zväčša vo veľmi špecifických podmienkach,“ objasnil.
Rozsah poškodenia sa aj v aktuálnom prípade ukáže až časom.
Na Sitne lákajú poniklece
Správa Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy sa s prípadmi vykrádania lokalít stretáva len sporadicky. Potvrdil to jej riaditeľ Dušan Trcka.
„Ak, tak len s tým, že si niekto natrhá kyticu kvetov, medzi ktorými sú aj chránené druhy. Čiže väčšinou koná nevedomky. S vykopávaním cibuliek alebo koreňov chránených rastlín sa občas stretávame v Národnej prírodnej rezervácii Sitno, kde sú objektom záujmu najmä poniklece, následne vysádzané v záhradách,“ spresnil.
Za zriedkavé označil takéto krádeže v kraji aj Michal Adamec, riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici.
„V našich stredoslovenských podmienkach ide skôr o výnimočný jav,“ povedal.
Viac ako riešeniu takýchto porušení zákona sa štátna inštitúcia venuje manažmentu chránených lokalít.
„Ide však skôr o odborný dohľad botanikov. Pri takýchto krádežiach sa spoliehame na spoluprácu verejnosti či dobrovoľných strážcov,“ povedal.
Šéf správy CHKO: Nie je to ako vo filmoch
Na pravidelné kontrolovanie všetkých lokalít nemá podľa Adamca štátna ochrana prírody potrebné kapacity.
„Pracovníci štátnej ochrany prírody lokality s výskytom chránených druhov rastlín nestrážia, nemáme na to ani kapacity, ani prostriedky. Našich strážcov si netreba mýliť so strážcami z amerických filmov,“ pridal sa aj riaditeľ Správy CHKO Štiavnické vrchy.
Reálna šanca pristihnúť páchateľa pri čine je podľa Trcku veľmi malá.
„Z praxe si pamätám jeden prípad, keď som osobne spolu s políciou na základe anonymného telefonátu prichytil občana cudzej národnosti, ktorý si odnášal niekoľko chránených druhov. Skončilo sa to ich zhabaním a uložením blokovej pokuty,“ spomenul.
Rovnako malé sú bez svedkov aj šance polície vypátrať páchateľa. Za poškodenie chránených rastlín a ich biotopu hrozí väzenie až na dva roky, za zásah vo väčšom rozsahu na jeden až päť rokov.
Známy prípad
Na Devínskej Kobyle na západnom Slovensku v chránenej prírodnej rezervácii ochranári vlani v máji napočítali minimálne 630 ukradnutých kvetov, po ktorých ostali len vyrýľované jamy. Štátna ochrana prírody ich hodnotu vyčíslila na 47-tisíc eur a podala trestné oznámenie.
Išlo o stovky jedincov poniklecov, kosatca nízkeho či vstavača počerného.
