ŽIAR NAD HRONOM. Sympatická volejbalistka po náročnom roku momentálne oddychuje u svojich rodičoch v Žiari nad Hronom, a tak sme sa vybrali za ňou podrobne zhodnotiť úspešnú sezónu v talianskej Piacenze.
VIDEO: Oslavy majstrovského titulu
Vo finále Serie A ste nastúpili proti tímu Busto Yamamay. Ako prebiehali jednotlivé zápasy série?
- Bolo to v celku jednoduché, pretože sme prehrali iba jediný set. Každá z nás očakávala, že to bude trošku ťažšie, pretože sme si uvedomovali kvality súpera. Čo sa týka taktiky, tréner nás však vynikajúco pripravil. Chceli sme obhájiť majstrovský titul, a keďže v Taliansku tímy majú svoju kvalitu, vedenie a všetci boli spokojní.
Ako prebiehali oslavy?
- Čo je zaujímavé, v Taliansku sa po zisku titulu všetci oblievajú vodou, nie ako u nás a v Čechách, šampanským. Až potom v šatni sme si ho otvorili. Samozrejme, pokračovali sme s ním aj v autobuse, približne 120 kilometrov sme tancovali a spievali. Po návrate do Piacenzi sme išli do baru, kde nás čakali sponzori a fanúšikovia, s ktorými sme sa zabávali až do rána.
Úradujúci ženský taliansky majster Volley Piacenza. FOTO: ARCHÍV: IVANA BRAMBOROVÁ
Vyhrali ste ligu, ligový pohár a Superpohár. Zažili ste vlastne v tejto sezóne aj nejaké sklamanie?
- Jediné, čo považujem za neúspech, je januárové vypadnutie z Ligy majstrov, keď sme prehrali dvakrát 3:1. Hoci sme skupinu B vyhrali, potom sme narazili na švajčiarsky Volerom Zürich, na ktorý sme podľa mňa mali, no došiel na nás herný výpadok, ktorý trval približne dva týždne, kedy sme aj v lige prehrali dva zápasy. Potom sme sa však dali dohromady, klub nám vyšiel v ústrety a pripravil pre nás krátke sústredenie. To nám pomohlo dostať sa opäť do formy, vďaka čomu sme neprehrali až od konca sezóny.
Podarilo sa vám získať dva tituly so Senicou, tri s Prostějovom a teraz aj s Piacenzou. Ktorý si vážite najviac?
- Ťažko povedať ktorý, pretože každý bol prvý a jedinečný, každý sme si museli ťažko vybojovať. Vedeli sme, aké sú naše ciele. Aj keď sme hrali pohárovú súťaž, chceli a stále sme išli za svojim cieľom, a tak si vážim všetky rovnako. Tento rok bol pre mňa úžasný, som šťastná, že som v Piacenze mohla byť. Dobre však spomínam aj na minulú sezónu, kedy sa nám s Novarou podarilo priamo postúpiť do Serie A1. Tú zlatú medailu si tiež veľmi vážim, pretože to považujem takisto za veľký úspech. Môj manažér po víťazstve v A2 povedal, že mi chýba iba titul v A1, nad čím som sa pousmiala. Jeho predpoveď sa ukázala ako správna, tak som zvedavá, čo povie teraz o budúcej sezóne.
Máte za sebou úspešnú sezónu, neuvažujte nad posilnením reprezentácie v kvalifikácii na majstrovstvá Európy?
- Vždy som sa tešila reprezentovať Slovensko, vždy sme boli skvelý kolektív, no tentokrát si musím bezodkladne vybaviť súkromné a rodinné záležitosti. Verím babám, že sa im však bude dariť, budem im silno držať palce. Z mojej strany to však určite nie je definitívne nie, len momentálne sa potrebujem obrátiť iným smerom.
Počas svojej kariéry ste už veľa precestovali. Aký je to život?
- Na jednej strane si tú možnosť, že môžem cestovať, spoznávať krajiny, kultúry, jazyky, užívam. Na druhej ma to však dosť unavuje, pretože mám rada ten pocit, keď som doma vo svojom a môžem byť s rodinou. Teraz si to však chcem užiť, pretože viem, že takúto možnosť neskôr mať nebudem.
A čo Taliančina, robila vám nejaké problémy?
- Išla som tam stým, že som nevedela nič okrem ciao a si. Teraz nemám problém rozprávať a dorozumieť sa, i keď viem, že nerozprávam gramaticky správne a nemám akcenty, na čom sa všetci bavia a hovoria mi, že pokazím všetky, ktoré pokaziť môžem (zasmiala sa). Hoci si so mňa sem tam uťahujú, sami tvrdia, že keby mali rozprávať po Slovensky, tak nepovedia ani slovko. Všetci hovoria, že Taliančina je jednoduchý jazyk. Podľa mňa je jednoduchý v tom, že keď človek vie aspoň trošku anglicky, tak je tam určitá podobnosť slovíčok. Čo sa však týka gramatiky, tá je dosť náročná.
Angažmá na budúcu sezónu zatiaľ nemáte. Rozmýšľate už nad niečím?
- Teraz sa venujem rodine, priateľom a kamarátom, uvidím, kedy sa začne riešiť intenzívnejšie. Príprava začína vždy v auguste, liga až v októbri, takže čas ukáže.
Ivana Bramborová pri rozcvičke. FOTO: ARCHÍV: IVANA BRAMBOROVÁ
Chceli by ste v Piacenze zostať, s kým si tam tak dobre rozumiete?
- Určite áno, je tam skvelý kolektív. Prichádza však nový tréner, takže sa všetko ešte uvidí. Jedna z vecí, pre ktoré mám volejbal rada, sú priateľstvá, ktoré vďaka nemu nachádzam. Napríklad, minulý rok v Novare som si našla pár kamarátok, taktiež som mala dobré vzťahy aj teraz v Piacenze. Tieto mestá sú pomerne blízko, takže sme sa pravidelne stretávali. Aj teraz som s nimi v kontakte, za čo som im vďačné, pretože mi aj vďaka nim život v Taliansku veľmi vyhovoval.
Čo považujete za vašu najväčšiu zbraň?
- Momentálne je to podľa mňa servis. Myslím si, že je nepríjemný tým, že aj napriek tomu, že by mal byť skákaný a rotovaný, tak skákaný síce je, ale plachtí, čím sa ťažšie chytá.
Sledovali ste v Piacenze aj situáciu okolo žiarskeho volejbalu?
- Hrozne ma mrzí odhlásenie žien z extraligy, pretože sa dá povedať, že ma v Žiari volejbalovo vychovali, za čo som veľmi vďačná. Mrzí ma, že sa nenašiel spôsob, ako by to mohlo fungovať ďalej, verím, že to nie je definitívny koniec.
Čo by ste chceli volejbalom ešte dosiahnuť?
- Svoju kariéru nevidím dlhodobo, pretože plánujem rodinu. Posledné roky si tak chcem užiť po všetkých stránka, hlavne aby som so svojím pôsobením bola sama spokojná.
KARIÉRA IVANY BRAMBOROVEJ:
2000 – 2005 MŠK Žiar nad Hronom
2005 – 2007 OMS Senica
2007 – 2008 TPV Novo mesto (Slovinsko)
2008 – 2011 VK Prostejov (Česko)
2011 – 2012 Pavia, A1 (Taliansko)
2012 – 2013 Novara A2 (Taliansko)
2013 – 2014 Piacenza, A1 (Taliansko)
ŽIARČANKA MAJSTERKOU TALIANSKA
Skvelý úspech sa podarilo zaznamenať 29-ročnej odchovankyni žiarskeho volejbalu. S klubom Rebecchi Nordmeccanica Volley Piacenza získala v Taliansku majstrovský titul.
ŽIAR NAD HRONOM. Slovenská reprezentácia nastúpila v kvalifikácia na majstrovstvá Európy, no 182-centimetrová smečiarka ju pre súkromné a rodinné záležitosti neposilnila.
Seriu A vyhrala ako prvá Slovenka
Výbornú sezónu má za sebou 182-centimetrová smečiarka zo Žiaru Ivana Bramborová, ktorá s Piacenzou vyhrala okrem domácej ligy Superpohár, i taliansky ligový pohár.
„Najskôr som si to až tak neuvedomovala, no keď sa mi začali ozývať kamaráti i novinári, začala som si to viac uvedomovať. Samotné víťazstvo bol neskutočný zážitok, cením si ho o to viac, že sa mi podarilo súťaž vyhrať ako prvej Slovenke,“ vyjadrila sa Ivana Bramborová.
Talianska Seria A je považovaná za jednu z najkvalitnejších líg na svete, v samotnom finále triumfovala Piacenza nad tímom Busto Yamamay.
„Bolo to v celku jednoduché, pretože sme prehrali iba jeden set. Každá z nás očakávala, že to bude trošku ťažšie, pretože sme si uvedomovali kvality súpera. Čo sa týka taktiky, tréner nás však vynikajúco pripravil,“ spomína.
Ďalší titul
K dvom slovenským titulom so Senicou, trom s českým Prostějovom a jedným s Novarou teraz pribudol aj s Piacenzou.
„Ťažko povedať, ktorý si vážim najviac, pretože každý sme si museli ťažko vybojovať. Stále sme išli za svojím cieľom, a tak si všetky vážim rovnako,“ dodala Bramborová, ktorá sa veľkou mierou pričinila o triumf v Superpohári, kde šnúrou servisov zlomila jediný hraný zápas.
Dvadsaťdeväťročná Žiarčanka má za sebou vynikajúcu sezónu, po ktorej ju môžeme určite zaradiť medzi najlepšie slovenské hráčky. Reprezentácia absolvovala kvalifikácia na majstrovstvá Európy, no Bramborová náš výber neposilnila.
„Vždy som sa tešila reprezentovať Slovensko, vždy sme boli skvelý kolektív, no tentokrát som si musela bezodkladne vybaviť súkromné a rodinné záležitosti. Verím babám, že sa im však bude dariť, budem im silno držať palce,“ uzavrela talianska majsterka Ivana Bramborová.