Historické protipovodňové opatrenia z kameňa roky chátrajú. Kremnica z nich plánuje urobiť ďalšiu z turistických atraktivít.
KREMNICA. Trasa, ktorá vedie popri takzvaných Kaskádach či Vodopádoch na Krahulskom potoku, patrí medzi turistami a horskými cyklistami k obľúbeným.
Kamenné stavby na potoku, ktoré prispievajú k zaujímavosti lokality, v minulosti slúžili ako protipovodňové filtračné priehrady. Dnes už svoju funkciu neplnia, rozpadávajú sa a zo zarasteného okolia vyčnieva len ich torzo.
Časť potoka si vypožičali na tridsať rokov
„Tieto pôvodne protipovodňové kamenné stavby pochádzajú podľa našich zistení z 30. rokov minulého storočia, keď vznikli v rámci regulácie koryta potoka. Keďže však nie sú na žiadnom liste vlastníctva, de facto nepatria nikomu, nikto sa o ne nestará a chátrajú. Pripomínajú rozpadnutý mayský chrám kdesi v džungli,“ hovorí riaditeľ Mestských lesov Kremnica, s.r.o., Karol Mutňanský.
Mesto sa to rozhodlo zmeniť a prehrádzky obnoviť, jeho obchodná spoločnosť aktuálne hľadá možnosti, ako.
„Keďže tok má v správe štátny podnik Lesy SR, no pozemky okolo obhospodarujeme my, uzavreli sme s ním zmluvu o bezodplatnej výpožičke toku v dĺžke 2,5 kilometra na ďalších tridsať rokov, teda do roku 2034 s tým, že zabezpečíme revitalizáciu vodohospodárskej funkcie potoka a protipovodňovú ochranu intravilánu obce,“ parafrázuje časť zmluvy.
Filtračné prehrádzky zarástli náletmi a burinou. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Protipovodňové hrádze majú slúžiť aj rekreácii
Spoločnosť dala hrádzky zamerať, vypracovať štúdiu a predbežný statický posudok. Projekt zaplatí zo svojho rozpočtu, na jeho uskutočnenie chce však použiť zdroje z eurofondov.
„Vyzerá to tak, že v budúcom roku by sme mohli reagovať na výzvu, ktorá sa pre náš zámer hodí. Počíta s protipovodňovým a protipožiarnym charakterom projektov a žiadateľmi môžu byť aj obecné a mestské lesy,“ vysvetľuje Mutňanský. „Až sondy pre posúdenie statiky nám naznačia, čo všetko treba urobiť a ako pokračovať,“ pokračuje.
Rozpočet určia projektanti a výslednú cenu prác súťaž.
Tento rok chce mestská firma stihnúť prípravu všetkých podkladov a povolení. Prvotná úprava s vypilovaním náletov a kosením čaká aj samotné okolie potoka.
Plánovaná obnova by okrem protipovodňovej funkcie mala plniť aj rekreačný zámer. „Predstavujeme si tam umelý vodopád, pereje, vznikne tam aj jedna vodná plocha s väčšou hĺbkou s podmienkami pre život rýb, žiab a ďalších organizmov,“ naznačuje Mutňanský.
V ďalšej fáze by pribudli informačné tabule a drevená drobná architektúra ako lavičky, altánok či mólo. „Tie však už nebudú súčasťou projektu a chceli by sme ich doplniť následne,“ objasňuje.
Kremnickí turisti by ďalšiu raritu privítali
Lesy SR ako správca Krahulského potoka aktivitu zo strany mestskej eseročky vítajú. „Keďže my na podobné úpravy malých tokov nemáme prostriedky ani veľa možností, ako ich získať, oceňujeme každú takúto snahu zo strany obcí alebo iných organizácií,“ zareagoval hovorca štátnych lesov Vlastimil Rezek.
Lesy v minulosti v rámci delimitácií dostali do svojej správy množstvo drobných tokov. "Bez ohľadu na to, či sú na ich pozemkoch. „Väčšinou sú pre nás len záťažou,“ podotkol Rezek.
Ako pozitívum vidia kroky mestských lesov aj kremnickí turisti.
„Dnes sú Kaskády v dezolátnom stave. V lete, keď sú zarastené, ich ani poriadne nevidno. Mladší turisti si ani nepamätajú, ako kedysi vyzerali a na čo slúžili,“ povedala Iveta Ceferová z miestneho Klubu slovenských turistov.
Myslí si, že po vyhliadkovej veži, ktorú vlani otvorili na Krahulskom vrchu a ktorá do regiónu privádza zvýšený počet návštevníkov, by obnovené Kaskády spolu s udržiavaným turistickým chodníkom boli ďalším plusom.
„V istom zmysle by šlo o raritu, ktorá by opäť mohla posilniť rozvoj turizmu v Kremnici a okolí,“ dodala.
