LEHÔTKA POD BREHMI. Anna Rafaelová už viac ako rok nevie, čo sa stalo s jej synom Ivanom (19), ktorý je nezvestný od vlaňajšieho apríla. Ťažko skúšaná žena však musí bojovať s ďalšími problémami. Po strate syna prijala päť detí, o ktoré sa stará už viac ako tri mesiace.
Prídavky zatiaľ nedostáva
„Švagriná, alkoholička, ich jedného dňa opustila. Uprednostnila život s bezdomovcami. Môjho brata to psychicky zložilo. Nebol a nie je schopný sám sa o ne postarať, tak som sa ich ujala,“ hovorí.
Okrem svojich neterí a synovcov vo veku od 9 do 14 rokov sa stará o tri vlastné deti. Najstaršia, Scarlett (16), je autistka. Adam (15) sa narodil s Downovým syndrómom, najmladšia Stephany (3) je, našťastie, úplne zdravá.
„Nie je to ľahké, na týchto päť detí zatiaľ od štátu nedostávam žiadne peniaze. Brat mi na ne párkrát prispel, ale to nestačí. A švagriná sa o ne vôbec nezaujíma, nie je s nimi v žiadnom kontakte. Ešte donedávna brávala prídavky na deti, od júna jej ich ale zastavili,“ podotkla.
„Napriek tomu, že okresný súd mi deti predbežne zveril do dočasnej náhradnej starostlivosti, nárok na prídavky zatiaľ nemám. Musím počkať, kým mi ich dajú do trvalej starostlivosti, dovtedy nič nedostanem. To sa však môže ťahať aj polroka.“
Hoci jej brat aj švagriná, každý zvlášť, majú podľa rozhodnutia súdu mesačne prispievať 30 percent zo sumy životného minima na každé dieťa, doteraz od nich dostala len malé čiastky.
„Minule mi dal môj brat sto eur, tento mesiac 70. Dá sa ale z takej sumy uživiť a zaodieť päť detí?“ pýta sa.
Matka im vôbec nechýba
„Prať, žehliť a variť pre osem detí nie je sranda. Okrem toho sa s nimi musím učiť a dbať na to, aby mali všetko, čo potrebujú do školy,“ pokračovala. „Na druhej strane, má to aj jedno pozitívum. Aspoň ma to trochu odpútava od myšlienok na môjho Iva. Hlavu mám zamestnanú množstvom povinností. Ale čas na spomínanie sa vždy nájde. Najmä keď tu všetko utíchne a celý dom spí,“ priznala.
„Tie deti ľutujem. Sú vo veku, keď mamu potrebujú, ale je zaujímavé, že sa na ňu ani nepýtajú. Vôbec za ňou neplačú, vyzerajú spokojne.“
Zdá sa, že naozaj im vlastná matka nechýba.
„Nechceme, aby sa vrátila. Stále sa opíjala a vyvádzala. Takto nám je lepšie,“ zhodli sa najstaršie dievčatá.
Keďže Anna to nemá ľahké ani po finančnej stránke, potešilo by ju, keby jej ľudia pomohli s oblečením pre deti.
„Stále rastú, potrebujú nové veci, ktoré im nemám za čo kúpiť. Ak sa nájdu dobrí ľudia, ktorí majú nepotrebné šatstvo po svojich deťoch, vo veku od 9 do 15 rokov, budem vďačná ak nám ho darujú. Veľmi by nám pomohol aj nejaký starší nábytok, napríklad postele, písacie stoly a podobne,“ uzavrela.
