Článok pokračuje pod video reklamou
STARÁ KREMNIČKA. O priebehu sezóny sme sa porozprávali s trénerom MARCELOM POBEŽKOM.
Postúpili ste pomerne hladko. Kde sa to lámalo?
- To, že sme postúpili pomerne hladko je dosť klamlivé, veď o víťazstve sme rozhodli až v predposlednom kole. Ak by som mal vybrať zápasy, v ktorých sa rozhodlo o našom postupe, tak to boli jednoznačne oba s Ladomerskou Vieskou a hlavne ten na ich pôde.
Koho zo súperov ste sa najviac báli, prečo?
- Tu je to dosť paradoxné. Samozrejme, že sme sa najviac báli stretnutí s Vieskou a Lovčicou a nakoniec sa ukázalo, že sme sa mali báť hlavne Pitelovej. To čo nám vyviedli sme veru nečakali. Prehrali sme s nimi oba zápasy, a hlavne prehra na našom trávniku dosť bolela. Ale aj napriek tomu, skladám pred tímom Pitelovej hlbokú poklonu za to čo predviedli, najmä v jarnej časti súťaže. Keby takto zaberali už od jesene, boli by veľkým favoritom na postup do jednotky. Vráťme sa však k Vieske. Jasné, že najväčšie problémy sme čakali z ich strany. Veď oni jasne a otvorene dávali najavo, že chcú postúpiť a zloženie ich kádra to dokazovalo. Oba zápasy s nimi boli vyrovnané a rozhodoval jeden gól. V prvom nám zariadil body Palenčár, v druhom Pobežka. Teší ma, že práve stretnutia s favoritom nás dokázali správne nabudiť a podali sme vynikajúce výkony, v ktorým nám pomohlo aj šťastie.
Ako by ste zhodnotili sezónu?
- Tak jednoznačne pozitívne na základe toho ako sa skončila. Ale musím povedať, že sme sa nevyhli niekoľkým zaváhaniam a chybám, ktoré nás stáli body a niekedy aj kopec nervov. Napríklad, pred koncom jesene sme mali krásny, 7-bodový náskok, ktorý sme však ešte do prestávky stratili. Keby sme sa vtedy vyhli chybám, mohli sme pohodlne „doplávať“ do prvej triedy. Musím však povedať, že chalani dosť zlepšili disciplínu, prístup k zápasom a nie je hráča, ktorého by som nemohol pochváliť za jeho snahu, alebo by sa dalo o ňom povedať, že nehral dobre. Starší hráči potiahli tím v rozhodujúcich momentoch a mladší sa snažili nezaostávať. Dobre sme bránili a boli nebezpeční aj vpredu. Máme najlepšie strelca, to tiež o niečom svedčí.
Aké budú vaše ambície v prvej triede?
- Hlavne nezopakovať chyby z nášho predošlého pôsobenia v jednotke a pokúsiť sa v tejto súťaži aj zotrvať. Všetko navyše bude len príjemným bonusom pre nás, fanúšikov a obec.
Plánujete sa posilniť?
- Jednoznačne áno, ale hovoriť o konkrétnych menách je zatiaľ predčasné. Potrebujeme hlavne doplniť káder, vytvoriť väčšiu konkurenciu v tíme, pretože aj keď si myslím, že súčasní hráči na jednotku majú, nebolo by dobré, aby zostali bez motivácie a s myšlienkou, že na ich post aj tak nemáme adekvátnu náhradu.
Posledný zápas s Hronskou Dúbravou sa pre inzultáciu rozhodcu skončil predčasne. Ako si spomínate na tú situáciu ?
- Už od začiatku bolo stretnutie zbytočne napäté. Prišlo k roztržke dvoch hráčov, ale to sa našťastie upokojilo. My sme si to chceli hlavne užiť, čomu zodpovedala aj naša improvizovaná zostava. Celé to začalo gradovať, keď za stavu 1:1 odpískal rozhodca pokutový kop za ruku hostí v pokutovom území a my sme ho premenili. V 80. minúte sa podobná situácia zopakovala pred našou bránou, tu však penalta pískaná nebola. Či však boli tieto penalty alebo nie, na to nebudem odpovedať, pretože na ihrisku sú na posudzovanie týchto skutočností rozhodcovia. To niektorí hráči hostí neuniesli a začali verbálne útočiť na rozhodcu, čo postrehol aj čiarový a upozornil hlavného. Ten udelil jednému hráčovi hostí červenú kartu. To vyburcovalo lavičku Hronskej Dúbravy a na ihrisku to riadne „zhustlo“. Hlavný šiel k ich lavičke to vyriešiť, vtedy z nej vybehol hosťujúci hráč, chytil ho, vytrhol mu karty a hodil na ihrisko. Nato rozhodca odpískal koniec zápasu. Ďalej sa týmto bude zaoberať ObFZ, takže rozhodnutia a závery nechám radšej na nich. Potom ešte trochu horeli vášne, ale postupne sa to ukľudnilo. Mrzí nás takýto koniec zápasu, pretože naši sa zabávali a aj väčšina hráčov hostí. Akurát pár jednotlivcov to takto skomplikovalo.
Čo musíte spraviť pre to, aby ste boli v I. triede úspešní?
- Vyhýbať sa typickým nováčikovským chybám, pocitu vlastnej kvality a neporaziteľnosti. Do jednotky musíme ísť hlavne s pokorou a snahou o čo najlepšie výsledky. Keď sme boli v jednotke predtým, tak sme prehrali mnoho zápasov o jeden gól, ale aj veľa, kde sme dostali kvalitnú nakladačku. To ukazovalo nevyrovnanosť našich výkonov. Vo vyššej súťaží stačí chvíľkový herný výpadok a máte v bráne štyri góly. A potom sa to už ťažko dobieha. Musíme sa naučiť a snažiť hrať naplno a vyrovnane celých deväťdesiat minút. Tiež sa chýb musí vyvarovať aj lavička, pretože sa nám stalo, že sme zle striedali, a tak nepriaznivo ovplyvnili zápas. Ak to všetci zvládneme, budeme určite mimo zostupového územia.
