ŽIAR NAD HRONOM. Dávka v hmotnej núdzi v súčasnosti predstavuje 61,60 eura. Všetci, ktorí ju od štátu dostávajú, si musia odpracovať 32 hodín mesačne. Začať by mali už v týchto dňoch. Ak odmietnu, prídu o ňu.
Viac starostí ako osohu
„Celkovo máme 102 nezamestnaných, ktorí tieto dávky poberajú. Koľkí z nich sa ale do prác zapoja, stále nie je úplne jasné,“ povedal starosta Hodruše-Hámrov Jozef Uram (NEKA).
Odhaduje, že okrem aktivačných, ktorých majú viac ako šesťdesiat, sa na menších obecných službách budú podieľať ďalší ôsmi, možno desiati ľudia.
„Roboty je tu dosť. Budú kosiť, zametať, čistiť jarky, chodníky,“ vymenoval.
Problém však vidí v obyvateľoch, ktorým sa robiť nechce a urobia viac starostí ako osohu.
„Už v minulosti sme po niektorých chodievali zbierať pracovné náradie po hostincoch,“ naznačil.
„Uvidíme či sa tento systém osvedčí. Všetko ukáže čas,“ uzavrel.
Privítal by ďalších dvadsať
Vo Vyhniach majú viac ako 40 dlhodobo nezamestnaných, z toho dávky v hmotnej núdzi poberajú podľa starostu Vladimíra Bevelaqua (NEKA) jedenásti.
„Z nich nám v obci budú vypomáhať asi štyria. Ostatní robia nejaké práce na dohodu,“ informoval.
Zdôraznil, že verejnoprospešné práce vykonáva vo Vyhniach už roky šesť ľudí.
„Keby nám pridelili aj ďalších dvadsať, vždy im máme dať čo robiť. Preto tento krok vítam,“ podotkol.
Nová posila sa podľa jeho slov zapojí do bežných obecných prác ako hrabanie, zametanie, upratovanie, kopanie.
Je to o komunikácii
„U nás títo ľudia pracujú od polovice júna, máme ich šesť,“ hovorí starosta Župkova Ján Tomáš (NEKA).
„Vytypovaných sme ich mali viacej, no po preskúmaní či nepracujú na dohodu alebo nemajú nejaké zdravotné obmedzenia, sa to zúžilo. Pôvodne ich bolo jedenásť,“ vysvetlil.
„Naša obec má však veľa ľudí zamestnaných na dohodu alebo v rámci zákona o obecnom zriadení. Celkovo je tu takých 24,“ podotkol.
Podobne ako v ostatných obciach majú títo pracovníci na starosti kosenie, hrabanie, čistenie verejných priestranstiev, maliarske a natieračské práce.
Starosta si myslí, že je správne, aby si ľudia peniaze, ktoré dostávajú, odpracovali.
„V konečnom dôsledku sa však o nich musíme postarať my. Samozrejme, je to o komunikácii s úradom práce a hľadaní správnej cesty,“ dodal.