PROCHOT. Oslavy 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci prilákali do Prochota desiatky návštevníkov.
„Z 250 pozvaných rodákov potvrdilo svoju účasť 180. Mnohí sa so svojimi blízkymi, kamarátmi a priateľmi postretávali po dlhých rokoch. Malo to výbornú odozvu,“ povedala starostka obce Darina Gajdošová. „Zvítaní a rozhovorov nemalo konca kraja,“ podotkla.
Z najväčšej diaľky prišiel pán zo Spojených štátov amerických, z New Yorku.
Knihu pokrstila najstaršia obyvateľka
Oslavy sa začali svätou omšou. Nechýbali na nej kňazi, ktorí v obci pôsobili. Odslúžili ju za všetkých Prochoťanov a rodákov. V rámci omše posvätili obecnú vlajku a erb. Atmosféru v kostole dotváral miestny spevácky zbor.
Následne všetkých rodákov slávnostne prijali v sále kultúrneho domu, pred ktorým hrala hudobná skupina Vrštek.
„Prijali sme ich chlebom, soľou a tradičnou prochotskou pálenkou,“ pokračovala starostka. „Nechýbalo pohostenie s tradičnými jedlami ako guláš, držková polievka, klobásky, studeno a rôzne koláče,“ vymenovala.
Následne začal hlavný program, na konci ktorého všetci stáli na nohách. Diváci v ňom videli prierez rokov od narodenia dieťaťa, čo symbolizovalo vznik obce, cez jeho krst až po súčasnosť. Takto zachytili Prochot počas rôznych historických udalostí, od najstarších až po novodobé dejiny. Zobrazili vojnové časy, sedemdesiate a osemdesiate roky s tancami z muzikálu Pomáda či cvičeniami zo spartakiády, aj Nežnú revolúciu.
„Na konci programu pokrstila knihu Prochot v zrkadle času naša najstaršia obyvateľka, 92-ročná Veronika Vincencová,“ povedala starostka s tým, že do celkového zorganizovania osláv sa s nadšením zapájali ľudia z celej dediny.
„Všetci si to užívali a boli spokojní. Taký krásny deň sme tu ešte asi ani nemali.“
V tom Prochote v každom domku...
Zásluhou všetkých Prochoťanov bola počas osláv vyzdobená celá dedina. Hneď na jej začiatku vítal hostí transparent s nápisom: „V tom Prochote v každom domku...“, čo je úryvok pesničky, ktorá pokračuje slovami: „pália ľudia samohonku.“ Ako inak, veď Prochot je známy práve pálením dobrej pálenky.
Obyvatelia sami prichádzali s nápadmi. Vďaka tomu sa mohli pochváliť výbornými lokšami aj stojiskami s tradičnými remeslami. Na rôznych miestach vystavovali ľudové náradie, krčahy, vahany.
„Všetko, čo vo svojich domácnostiach našli a stálo to podľa nich za pozornosť,“ podotkla starostka.
Pripravený mali aj hospodársky dvor, na ktorom ukázali staré stroje a tradičnú pálenicu. Vystavovali aj staré fotografie, na ktorých nechýbal arcidekan Ján Skladan, jedna z najvýznamnejších osobností obce.
