NOVÁ BAŇA. Dámsky meštiansky odev a všetko, čo súvisí s módou od konca 18. storočia až do roku 1918, aktuálne vystavujú v Pohronskom múzeu v Novej Bani.
Výkladná skriňa manžela
„Dámska móda sa v 19. storočí vyvíjala podľa anglických, francúzskych a viedenských vzorov,“ hovorí riaditeľka múzea Katarína Konečná.
„Ako vieme, to obdobie prinieslo priemyselnú revolúciu a zdokonalenie výroby textilu, ktorý sa mohol vyrábať masovejšie. Móda už nebola len doménou šľachty, ale začala prenikať aj do meštianstva,“ vysvetlila.
„Tu môžeme vidieť okrem rôznych šiat aj pokrývky hlavy, župan, jednotlivé kusy bielizne, korzety, vejáre, topánky, ihlice, vlasové spony, hrebene, vreckovky, rukavičky, šperkovničky, slnečníky,“ vymenovala.
„Dáma v tom období bola výkladnou skriňou svojho manžela. Čím mala honosnejšie šaty, z drahších látok, tým viac reprezentovala,“ podotkla s tým, že najčastejšie nosievali odevy zo saténu, zamatu a mušelínu.
Korzet nosili aj dievčatká
Výstava ponúka pohľad aj na dobové módne časopisy, ktorými sa krajčírky kedysi inšpirovali. Vychádzali pod názvami Módny salón, Uhorský bazár, Parížska móda či Ročné obdobie.
O kúsok ďalej sú na starých fotografiách zachytení ľudia v športovom oblečení. Na záberoch vidíme dámy počas zimného korčuľovania, na pláži či s tenisovými raketami v bielych šatách.
Za pozornosť stojí tiež uhorský odev zdobený šujtášmi, pričom typickou pokrývkou hlavy bola parta. Chýbať však nemôžu ani povestné korzety, ktorými sa dámy šnurovali, aby mali osí driek.
„Používali ich už dievčatká od dvanástich rokov. Detský, ktorý tu vystavujeme, pochádza z našich zbierkových predmetov,“ pokračovala riaditeľka. Korzet mal pozitívne, aj negatívne vplyvy.
„Dámam pomáhal udržiavať vystretú chrbticu, no na druhej strane to nepôsobilo dobre na tráviacu sústavu. Všetky orgány v tele sa poddávali nadol a nahor. Ženy preto často odpadávali a potom ich preberali vonnými soľami,“ podotkla.
Detský korzet. Tento patril dvanásťročnému dievčatku. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Zaujímavý slovník
Mnohí možno nevedia, že dámy kedysi často používali takzvanú vejárovú reč. Ak neviete o čo ide, v Pohronskom múzeu sa to dozviete. Priamo tam sa tento jazyk môžete naučiť s vejárom v ruke. Pripravený ho majú pre všetkých, ktorí by si to chceli vyskúšať.
„Dáma touto rečou dávala najavo či má pán, ktorý sa o ňu uchádza, u nej šancu. Či mu dovolí pobozkať ju alebo o neho vôbec nemá záujem,“ vysvetlila riaditeľka.
Išlo o zaujímavý slovník. Páni sa v ňom orientovali podľa toho, či dáma vejár otvorila alebo zatvorila a kam si ho priložila. K perám, srdcu a podobne. Úplné odmietnutie dala najavo so zatvoreným vejárom, ktorým energicky ukázala smerom na zem.
