Strážca prírody Jaroslav Slašťan prináša pohľad do skrytých zákutí prírody Kremnických vrchov.
KREMNICA. Výstavu Poznám také miesta, ktorá je súborom fotografií dobrovoľného strážcu prírody Jaroslava Slašťana, sprístupnila kremnická Galéria Archív.
Na vlka čakal niekoľko dní
Do výberu sa z takmer 60-tisíc snímok dostalo ani nie tristo.
„Nie sú to len chránené živočíchy a rastliny. Snažil som zachytiť bežný život obyvateľov Kremnických vrchov,“ hovorí Slašťan o sedemročnom zbere obrázkov prírody a jej zaujímavostí.
Vyberal pritom fotografie, ktoré mu boli sympatické.
„Mám tu napríklad chráneného vlka, na ktorého som na vlčom chodníku čakal niekoľko dní, kým sa mi podarilo ho zachytiť, ale aj úplne bežné druhy, ktoré sú takmer všade, no nevšímame si ich,“ ukázal na obrázok vajíčka a čerstvo vyliahnutými zelenými jašteričkami.
Pavúk, ktorý mení farbu
Fotografie strážcu prírody nemajú len dokumentačný charakter, zachytil aj momenty, ktoré sľubujú vlastnú pointu.
„Medzi zaujímavosti patrí napríklad tá, kde sa prekrývajú stopa medveďa a stopa vlka na jednom mieste. Ja osobne mám rád napríklad jelenicu, ktorej spoza kríka vykúka len jedno ucho a oko. Tá mala byť titulnou fotkou k výstave, ktorú som chcel pôvodne nazvať Čo skrývajú Kremnické vrchy,“ objasňuje.
Vo farbách od bielej až po tmavomodrú odfotil autor zvláštneho pavúka, takzvaného kvetárika dvojtvarého. „Môžeme ho nazvať chameleónom v ríši hmyzu, ktorý dokáže prispôsobiť svoju farbu kvetu, na ktorom sa práve nachádza,“ vysvetľuje.
Na pohľad nezaujímavo pôsobí húsenica priadkovca trnkového, tento motýľ však v skutočnosti patrí k prioritným druhom európskeho významu. „Jeho obmedzený výskyt je totiž viazaný na trnky, ktoré z lúk pomaly vytláčajú náletové dreviny,“ zdôvodňuje Slašťan.
Kvetárik dvojtvarý. V priebehu troch dní dokáže dokonale prispôsobiť farbu svojho tela farbe kvetu. FOTO: JAROSLAV SLAŠŤAN
Motýľ jasoň chochlačkový nie je dobrým letcom. Pári sa v dopoludňajších hodinách a iba raz za život. FOTO: JAROSLAV SLAŠŤAN
Tajuplné zákutia
Nezvyčajne pôsobia aj farebné filtre, ktoré autor použil pre zvýraznenie hmly, tieňa, západu slnka a podobne. Snažil sa nimi podčiarknuť tajuplnosť lesných zákutí, z ktorých mnohé fotil neskoro v noci či skoro ráno.
Ako z hororu pôsobí aj rozprávanie o chrobákovi s názvom májka fialová, ktorému spopod skrátených kroviek vykúka zadoček.
„V ohrození, napríklad pri dotyku, vylučuje májka žltkastú tekutinu, ktorá obsahuje prudko jedovatý kantaridín. V minulosti preto májky používali traviči. Usušené a rozdrvené ich sypali do nápojov, alebo nimi kŕmili hydinu, ktorú potom podali tomu, koho chceli zavraždiť,“ spomenul príklad z histórie viacerých šľachtických rodov fotografujúci strážca prírody.
Vretenica z Kremnických Baní.
Mečík škridlicovitý. V stredoveku si ho dávali rytieri do brnenia, lebo verili, že im zaručí nezraniteľnosť. FOTO: JAROSLAV SLAŠŤAN
