ŽIAR NAD HRONOM. Robo Mikla žije ostatné roky v New Yorku. Domov prišiel v apríli kvôli smutnej udalosti v rodine, keď mu umrela milovaná mama. Po pár mesiacoch prišiel do Žiaru znova, tentoraz na dovolenku. V týchto dňoch opäť odlieta do Ameriky, no ešte predtým nám porozprával, čo všetko už toto leto stihol.
Ako dovolenkuješ a tráviš voľné dni?
- Pôvodne som mal v pláne, že pôjdem niekde do prírody, vypnem si telefón, zruším internet, niekde sa zavriem a nebudem nič robiť. Lenže opäť sa potvrdilo staré známe „Človek mieni, Pán Boh mení“. Takže odkedy som prišiel, mal som asi dva dni voľna. V prvý som navštívil kamarátku v Bratislave a na druhý deň som si išiel dať dokončiť tetovanie anjela na hrudi. Odvtedy behám a lietam hore dole krajinou ako odtrhnutý kábel.
Čo všetko si už teda stihol?
- Dva detské tábory, jeden na Myjave a ďalší v Malackách. Od rána do večera sme s deckami hrali. Stále som mal v rukách gitaru, ale našiel som si čas aj na plávanie. Bolo to celé také veselé a o tom, čo ma baví. A konečne som si pozbieral všetky veci, ktoré som mal po Slovensku porozhadzované u rôznych kamarátov. Pred odchodom do Ameriky som bol taký polovičný bezdomovec, kade tade som sa túlal a všade, kde som prespával, som po sebe nechával nejaké stopy.
Medzitým som absolvoval viaceré hosťovacie koncerty. Keďže v Amerike som nemal toľko možností venovať sa muzike, ktorú milujem, chcem tu veľa hrať.
V leopardej tunike. Robo Mikla v spoločnosti detí v letnom tábore.
Práve si sa vrátil z turzovského festivalu Drotária. Prišiel si si na svoje?
- Na veľkom africkom bubne som si zahral s Petrom Janků a jeho kapelou. Teší ma, že som sa na pódiu stretol aj s Jankom Kulichom a jeho Kolégiom. Robím veci, ktoré mám rád a v rámci Slovenska si plním malé sny.
Ale v podstate nemáš žiadne prázdniny. Tvoje leto je dosť hektické, nie je to tak?
- Rád oddychujem takýmto spôsobom. Pre mňa je to obrovský relax, podobne ako šoférovanie, ktoré s tým súvisí. Je krásne, že si môžem sadnúť za volant, pustiť si dobrú hudbu a ísť kam chcem. Musím sa ale pekne poďakovať môjmu ockovi, ktorý mi požičal auto. Nejaké tie roky už nepijem, takže mám jeho dôveru.
Zdá sa, že tvoj život nabral s abstinovaním úplne iný smer. Mám pocit, že si spokojný, vyrovnaný. Nemýlim sa?
- Keď som chľastal, nemohol som si všetko užívať naplno, krásne, na triezvo. Život si viac vychutnávam.
FOTO: (ARCHÍV RM)
Máš v pláne nový album, s ktorým by si chcel na Slovensku opäť preraziť?
- Nie. Na celý ten biznis kašlem. Vystihuje to moja pesnička s názvom Na Slovensku? S.ať! Tam je povedané všetko. Som muzikant, hrám na niekoľko nástrojov len tak, z radosti. Keď budem mať 150 príjemných, milých fanúšikov, ktorí si zaspievajú moje pesničky, úplne mi to bude stačiť. Netlačia ma žiadne termíny a v tomto smere nemám žiadny cieľ. Samozrejme, skladby mám napísané a budem spokojný, ak ich za rok, možno dva, vydám. Ale nesilím to.
Teraz sa vraciaš do Ameriky. Už vieš, kedy najbližšie prídeš domov?
- To fakt netuším. Nemám spiatočnú letenku, lebo nikdy neviem, čo sa udeje. Ale je celkom možné, že to bude už v decembri. Či na stálo, alebo len na otočku, záleží od situácie.
